Demencia Alzheimerovho typu je oficiálny názov choroby, ktorá je diagnostikovaná každoročne u tisícok ľudí na celom svete. To, čomu dnes hovoríme demencia, sa objavuje po celé tisícročia v písomných pamiatkach ľudskej civilizácie. V preklade je to choroba mozgu, pre ktorú je charakteristické oslabenie vnímania, dorozumievania sa a vôle. Postihuje prevažne ľudí nad 65 rokov, ale aj mladších.
Choroba nesie názov podľa jej objaviteľa
Zásadné objavy v štúdiu demencie urobil Alojz Alzheimer už v 19. storočí vďaka mikroskopickej analýze. Narodil sa v roku 1864 v Nemecku. Psychiatrickú prax začal v Nemocnici pre duševne chorých a epileptikov vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zaujímal o liečbu duševných chorôb. Veľmi skoro sa stal uznávanou autoritou v klinike stareckej demencie. Pretože bol aj zručným laboratórnym technikom, dosahoval značnú presnosť v popisoch mikroskopickej patológie. Najvýraznejšou charakteristikou Alzheimerovej práce bola schopnosť, založená na bohatej klinickej skúsenosti, porovnávať mikroskopické pozorovania pitevných vzoriek s príznakmi choroby u pacientov predtým, než podľahli niektorému z degeneratívnych procesov. V roku 1907 publikoval Alzheimer prácu s názvom "O zvláštnej chorobe mozgovej kôry", v ktorej popísal prípad pani Augusty D., prijatej na psychiatrickú kliniku v novembri 1901. Pacientku ako prvý vyšetroval práve Alzheimer. Konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časovo-priestorovú dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie. Išlo o prvý prípad pacienta, u ktorého bola určená choroba ako jedinečný prípad, líšiaci sa od všetkých ostatných. Alzheimer usúdil, že ukladanie nejakého zvláštneho patologického produktu metabolizmu bolo príčinou smrteľného konca. Štvrtina až tretina buniek pacientky buď obsahovala husté vlákna alebo úplne zmizla. Okrem tohto ničivého procesu v bunkách zistil rad mikroskopických zhlukov v celej mozgovej kôre. Neskôr bolo zistené, že sa skladajú z degenerovaných častí bunkových výbežkov, ktoré sa zhromaždili okolo bielkovinovej látky v mozgu. Alzheimer bol dostatočne erudovaný na to, aby rozoznal, že ide o nový a zvláštny chorobný proces.
Alzheimer sa vplazí do mozgu ticho a zákerne
Prišlo sa na to, že zhluky patologického produktu sa nevyskytujú len pri tejto chorobe. I pri normálnom starnutí sa objavuje aspoň jeden z príznakov tohto duševného ochorenia, i keď zďaleka nie v množstve nachádzanom pri Alzheimerovej chorobe. Ako dôsledok týchto zmien chýba v mozgu látka, ktorá sprostredkuje procesy pamäti a učenia sa, acetylcholín. Acetylcholín zodpovedá za prenos signálu medzi nervovými bunkami, ktoré hrajú úlohu v procesoch učenia sa a uchovávania si informácií. Nebezpečné je, že táto choroba nebolí a postupne sa plazí mozgom niekoľko desaťročí, kedy postupne vypadúvajú jednotlivé neuróny v mozgu. Keď už schopnosť funkčných neurónov nestačí, človek začne pociťovať intenzívne problémy s pamäťou. Mozog sa doslova scvrkáva a tieto zmeny môžu signalizovať Alzheimerovu demenciu. Dodnes sa nepozná pôvod týchto vnútrobunkových príznakov, keď sa to podarí zistiť, bude medicína o veľký krok v poznaní ďalej.
Klinické príznaky ochorenia sú veľmi variabilné. Prevažne však začína nenápadne, zákerne a má chronicko-progresívny priebeh. Prvé príznaky Alzheimerovej choroby pripisujú postihnutí, alebo ich príbuzní starnutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu, koníčky. Začína sa často opakovať. Niekedy sa ako prvá objaví podozrievavosť. Začne obviňovať iných z odcudzenia vecí, ktoré nevie nájsť. Inokedy ochorenie spúšťa úraz, pobyt v nemocnici, chirurgický zákrok. Príbuzní neraz pripisujú príčinu ochorenia týmto okolnostiam. V skutočnosti stres len zviditeľní či urýchli manifestáciu existujúceho ochorenia. U väčšiny postihnutých sa až v druhom roku od prvých príznakov choroby zhorší pamäť tak, že príbuzní vyhľadajú pomoc odborníka.
Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa vo všeobecnosti prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutočnosti. Tie sa postupne zvýrazňujú a neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií. Schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Postihnutý zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Poruchy úsudku zhoršia pracovný výkon a vyvolávajú veľké obavy u príbuzných a kolegov. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti - apatia, strata záujmu o okolie, o iných, izolácia. Neraz sa nadmerne zvýraznia jeho negatívne povahové črty z minulosti, ako nutkavé konanie, agresivita, podozrievavosť. Niektorí, predtým pokojní a ovládajúci sa ľudia, zažínajú byť impulzívni, neznesiteľní, neraz dokonca násilní. Ako prvý príznak ochorenia sa objavujú ťažkosti so správnym pomenovaním predmetov, zjednodušením reči, či užívanie stereotypných viet. Porucha pamäti sa môže prejaviť i v schopnosti viesť auto, pretože postihnutý človek nie je schopný odhadnúť správne priestorovo-orientačné vzťahy. Postihnutý si neuvedomuje ťažkosti. Skôr okolie registruje jeho "zvláštne" konanie. Poruchy pamäti často sprevádza depresia z uvedomenia si neschopnosti zvládať vlastný život i odkázanosti na iných. Okrem depresie sa u postihnutého môžu objaviť ďalšie príznaky, ktoré u príbuzných vedú k stresu. Nepokoj, strach z okradnutia, podozrievavosť, pocity opustenosti, obdobia výbuchov pri rozhovore, nemotivovaného plaču alebo násilné správanie. Jedným z najvážnejších sú poruchy spánku. Postihnutý v noci nespí, blúdi po miestnostiach presvedčený, že je čas obeda alebo vychádzky a dožaduje sa ich. V strednej fáze ochorenia prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, aj keď ju úplne nestratil. Je ohrozený pádmi, žiada pomoc pri bežných činnostiach (umývaní, obliekaní, jedení). Sám sa však pohybuje a väčšinou i stravuje. Neskôr pristúpia skraty v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia.
V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, je inkontinentný. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia. Môže sa pridružiť strata komunikácie, najmä slovnej. Zhoršuje sa prehĺtanie, treba nasadiť umelú výživu. Zvýši sa riziko komplikácií, ako sú podvýživa, dehydratácia, infekčné ochorenia - najmä zápal pľúc a preležaniny.
Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.
Časté príznaky Alzheimerovej choroby, ktoré by si mal príbuzní všimnúť:
-
Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života.
-
Časté opakovanie otázok, problémy s formulovaním viet.
-
Časté zmeny nálad a správania, nezáujem o okolitý svet.
-
Ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta, neschopnosť ich potom nájsť.
-
Zlá orientácia v známom prostredí - problém trafiť domov.
-
Časová dezorientácia - obmedzenie schopnosti zapamätať si aktuálny deň či rok.
POTRAVINY, KTORÉ PROSPIEVAJÚ MOZGU
Repa
Červená repa sa niekedy právom prezýva elixír mladosti. Táto mocná červená koreňová zelenina pomáha k zníženiu krvného tlaku, upravuje srdcový pulz a posilňuje nervový systém. Dusičnany v červenej repe zvyšujú prietok krvi do mozgu a tým môžu zlepšovať fungovanie mozgu a znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Červená repa je tiež bohatou zásobárňou vitamínov C, B1, B2, B6, E a kyseliny listovej, podporuje imunitu a onkológovia ju odporúčajú ako prevenciu proti rakovine. A to už je dostatočné množstvo dôvodov, prečo ju zaradiť do jedálnička.
Javorový sirup
Toto lahodné sladidlo je u nás stále známe skôr z amerických filmov, ale pomaly a isto si nachádza miesto aj v našej kuchyni. Javorový sirup je bohatý na draslík, vápnik, mangán a zinok a štúdia publikovaná v roku 2016 ukázala, že môže pomôcť chrániť mozgové bunky pred poškodením. Miazga z javora totiž obsahuje veľké množstvo zdraviu prospešných protizápalových látok, ktoré môžu pomáhať znižovať riziko rozvinutia stareckej demencie. Kľúčom k správnej funkcii mozgu tak môžu byť lahodné raňajky v podobe ovsenej kaše štedro pokropenej javorovým sirupom.
Kapusta
Kapusta, kel a špenát patria medzi najúčinnejších druhy zeleniny, ktoré bojujú proti starnutiu. Dôvodom je predovšetkým vysoký obsah kyseliny listovej, flavonoidov a vitamínu B6, teda živín, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri ochrane mozgu. Štúdia zverejnená v roku 2013 ukázala, že vitamínové doplnky skupiny B spomalili zmršťovanie oblasti mozgu spojené s Alzheimerovou chorobou. Kapusta, kel a špenát môže teda omladiť vašu myseľ a spomaliť starnutie duševných schopností.
Losos
Táto obľúbená morská pochúťka ponúka vysoký obsah esenciálnych mastných kyselín a to najmä omega-3 mastných kyselín. Podľa výskumníkov z University of Maryland Medical Center omega-3 mastné kyseliny potláčajú zápalové procesy v organizme, pomáhajú zlepšovať funkciu mozgu a bojujú proti výkyvom nálad a depresiám. Okrem toho losos chráni pred chorobami srdca a ciev, ako sú srdcový infarkt a mozgová mŕtvica a podľa niektorých štúdií môžu byť aj prevenciou proti niektorým typom rakoviny.
Bobuľové ovocie
Čučoriedky, černice, jahody a maliny obsahujú veľké množstvo zdraviu prospešných antioxidantov. Podľa odborných štúdií antioxidanty podporujú mozgové funkcie a bojujú proti škodlivým voľným radikálom. Navyše spomaľujú proces starnutia a preventívne pôsobia proti srdcovým ochoreniam a infarktu. Keďže ľudský organizmus si sám antioxidanty nedokáže vyrobiť, je nevyhnutné dodávať ich telu pomocou správnych potravín alebo potravinových doplnkov. Vysoký obsah antioxidantov majú tiež iné druhy ovocia a zeleniny, ako sú slivky, jablká, brokolica alebo mrkva.
Káva
Hoci káva nepatrí medzi najzdravšie tekutiny, každá minca má dve strany. Kávičkárov isto poteší nedávna fínska štúdia, podľa ktorej tí, ktorí vypijú denne tri až päť šálok denne, majú nižšie šance na vyvinutie Alzheimerovej choroby o neuveriteľných 65 percent v porovnaní s tými, čo pijú menej než dva hrnčeky v priebehu dvadsiatich štyroch hodín. Podľa vedcov stojí za ochrannými účinkami lahodného moku kofeín a veľké množstvo antioxidantov, ktoré zabraňujú rýchlemu starnutiu mozgu.
Hroznová šťava
Vedci zaoberajúci sa Alzheimerovou chorobou často hovoria, že čo je dobré pre srdce, je rovnako dobré i pre správne fungovanie nášho mozgu. Nové výskumy skutočne dokazujú, že polyfenoly obsiahnuté v červenom hrozne a šťave z tohto ovocia priaznivo pôsobia na tento dôležitý životný orgán, no rovnako pomáhajú udržiavať zdravú a jasnú myseľ. Dôkazom je aj testovanie pamäti u dvanástich starších pacientov, ktorým vedci z Lekárskej fakulty na univerzite v Cincinnati podávali po dobu troch mesiacoch hroznový džús. Závery šokovali aj samotných lekárov a ľudí, ktorí sa osvetového projektu zúčastnili. Dobrovoľníkom, ktorí pili nápoj z vinice, sa značne zlepšila ich priestorová pamäť a jednoduchšie sa učili nové veci. Polyfenoly, ktoré napomáhajú lepšej komunikácii medzi mozgovými bunkami, nájdete aj v pohári červeného vína, a preto na zdravie!