Ak istú skúsenosť neprežívame v jej prijatí, ale halíme ju do rôznych súdov, obvinení, strachu, ľútosti a iných foriem neprijatia, potom k sebe neustále priťahujeme udalosti a osoby, kvôli ktorým danú skúsenosť prežívame neustále dookola.
Prijatie neznamená, že so všetkým budeme súhlasiť, ale skôr to, že si dovolíme experimentovať a učiť sa, čo je pre nás prospešné a čo nie. Musíme si uvedomovať dôsledky každej skúsenosti. Všetko, pre čo sa rozhodneme, či odmietneme, čo urobíme a neurobíme, čo hovoríme alebo o čom mlčíme, dokonca i to, čo si len myslíme v duchu a čo pociťujeme, má isté dôsledky.
Svoj život chceme prežívať rozumne. Ak si uvedomíme, že istá skúsenosť má pre nás negatívne následky, naučme sa s tým zmieriť, rozhodli sme sa to prežiť sami. Netreba nič zazlievať iným, všetko pochopíme neskôr. Toto je prijatie skúsenosti. Ak si povieme „toto už nechcem zažiť“ určite to zažijeme opakovane. Prečo to nejde hneď? Jedine kvôli našim mylným presvedčeniam. Všetci v sebe držíme množstvo rôznych presvedčení a tie nám bránia byť tým, čím chceme. Čím viac nám škodia, tým viac ich pred sebou skrývame, nahovárame si, že ich nemáme. Čo neprijmeme, hromadí sa v duši. To nevyriešené je skúsenosť prežitá v neprijatí. Medzi prijatím skúsenosti a prijatím seba samého je rozdiel.
Napríklad: Mladá žena je odmietaná otcom, ktorý si prial mať syna. Prijatie skúsenosti je priznať otcovi právo túžby po synovi a zavrhnúť preto dcéru. Prijatie seba samej znamená zmieriť sa s tým, že mala otcovo chovanie za zlé a odpustiť si to. Nesmie v nej byť žiadne posudzovanie otca ani jej samotnej, len porozumenie pre tú časť každého z nich, ktorá trpí. Istotu vyriešenej skutočnosti žena získa vtedy, ak si dovolí urobiť, či povedať čosi, čo by mohlo v niekom cudzom vzbudiť odmietnutie, táto situácia je navždy vyriešená, prijatá a žena prestane mať problémy vo vzťahoch s mužmi.
Ego nás metie, nahovára, že istá situácia je už vyriešená, hľadá úniky, odsúva nepríjemné situácie, len si povieme „chápem druhého“ len aby sme nemuseli pozerať na seba a odpúšťať si. Prijatie je vždy bolestné, ego si nechce priznať, že ťažké situácie, ktoré prežívame sú na to, aby nám ukázali ako sa chováme k iným nevhodne, že im spôsobujeme rovnaké utrpenie. Len človek sám vie zvrátiť chod vecí, nie jeho ego. Čeliť svojim nedostatkom chce veľkú odvahu, nevyhnutne sa pritom dotýkame starých zranení, ktoré bolia. Bolia len tie s hlbokými koreňmi.
Všetko ľudské utrpenie pochádza z 5 základných zranení a pri ich prežívaní trpí celá bytosť. Začíname používať masky – snažíme sa skryť nevyriešené pred sebou i pred inými. Toto tajnostkárstvo je tiež istou formou zrady. Masky sa vyvíjajú v závislosti na stupni zranenia. Maska je typ osobnosti s charakterom jej vlastným, vzniká mnoho presvedčení a tie majú vplyv na vnútorné postoje a chovanie človeka. Masku si dávame ak sa chceme chrániť. Pri množstve situácií si myslíme, že sme odmietaní, opustení, zradení, ponížení a že sa nám deje krivda. V skutočnosti je za každým zranením ego nahovárajúce výčitky iným a hľadáme vinníka, niekedy sa sami považujeme za vinníka, čo je tiež iluzórne. Vinníci nikde nie sú, sú len trpiaci. Ak je náš pohľad súcitný, situácie a ľudia sa začínajú meniť.
Prvou reakciou zistenia ťažko stráviteľného problému je väčšinou popieranie, neskôr hnev a až potom sme pripravení čeliť realite, čo je začiatok uzdravenia. Nikdy nebudeme sami sebou, ak za seba nechávame jednať masku, tým sa len vyhýbame utrpeniu. Pri liečení vždy pozorujme svoje telo, to je najlepším a jediným ukazovateľom postupu v liečení, či už zdravia alebo našich vzťahov.
- Olianna -