Posledný úder srdca, posledný výdych a koniec...To je smrť. Sú medzi nami ľudia, ktorí by s vami nesúhlasili, pretože prežili vlastnú smrť.
Posledná nádej
Telo to vzdáva, srdce kolabuje, dych ustáva. Lekári sa snažia pacienta oživiť, no zdá sa, že ich snaha je márna. Pacient zomiera. Medzi životom a večnosťou existuje krátka chvíľa zvaná klinická smrť. V knihách je definovaná ako zlyhanie životne dôležitých funkcií organizmu - dýchania a činnosti srdca, no v tomto štádiu ešte nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva. Inými slovami, mozog to ešte nevzdal a ešte pár chvíľ pracuje. Je to presne tá chvíľa, trvajúca niekoľko sekúnd alebo až hodinu, keď môže záchranná služba v oživovaní človeka uspieť...
Tunel, svetlo, návrat
Mohlo by sa zdať, že ide iba o halucinácie umierajúcich ľudí, ktorých lekári zachránili doslova v hodine dvanástej. Ako je potom možné, že ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, opísali neskôr veľmi podobné zážitky?
Vystúpili z vlastného tela, vznášali sa vysoko nad zemou a na vlastné oči videli scénu, ako lekári bojujú o ich život. Potom prišla cesta tunelom, na konci ktorého videli jasné svetlo. Ešte predtým sa im však premietol pred očami celý život a v každej scéne videli aj tie najmenšie detaily zo svojho života. Pomaly sa približovali k svetlu, ktoré bolo veľmi silné, ale neoslepovalo. Väčšinou cítili pokoj, teplo a lásku, pocity, ktorým sa nevyrovná žiaden pocit na Zemi. Svetlo opisovali ako dokonalú bytosť obdarenú vedomím a inteligenciou, ktoré ich však nesúdilo, ale prijímalo s obrovskou láskou. Chceli v tomto svete navždy zostať, no svetlo alebo iná bytosť, často aj zosnulí príbuzní im povedali, že ich čas ešte neprišiel a musia sa vrátiť. Veľakrát nechceli odísť, pretože im v tom nádhernom svete bolo tak dobre...
Aktivita v mozgu
Čo je to za svet? Tí, ktorí ho zažili, vedia, že vysvetliť niečo podobné ostatným tak, aby to pochopili, je ťažká úloha. To je aj dôvod, prečo veľa ľudí o zážitku blízko smrti radšej mlčí. „Boja sa, že budú odmietnutí, že ich nevypočujú a že na nich budú pozerať s rezervou, jednoducho ako na bláznov,“ hovorí Martin Kupka, psychológ, ktorý sa venoval štúdiu klinickej smrti.
Vedecká komunita je voči zážitkom z druhého sveta skeptická. Na svete však dnes existuje zopár výskumov, ktoré sa snažia dokázať, že skúsenosť blízka smrti nie je blud. Jedným z nich je výskum americkej psychologičky Elizabeth Kübler-Ross, ktorá sa rozhodla zamerať sa na nevidiacich ľudí. A čo od nich zistila? Napriek slepote po návrate do života dokázali detailne opísať priestor, kde ležalo ich telo a to vrátane farieb stien či oblečenia doktorov!
Nesmrteľná duša
Chce nám Boh alebo nejaká vyššia sila prostredníctvom podobných príbehov ukázať, že život sa smrťou naozaj nekončí? Alebo na svete existuje iné, logické či vedecké vysvetlenia na objasnenie týchto javov? V nesmrteľnosť ľudskej duše môžeme a nemusíme veriť, no isté javy sa vysvetliť nedajú a pre ľudský um sú nepochopiteľné. Odborníci napríklad dnes presne vedia, čo sa stane s telom po smrti po fyzickej stránke, ale to, čo sa deje po tej psychickej, zostáva záhadou.