Stretávame sa s rozličnými ľuďmi, prežívame emócie, usilujeme sa naplniť svoje sny. Na tejto ceste však neraz narážame na prekážky, frustrujúce situácie, ktoré si želáme neprežiť, znegovať, odstrániť. Hneváme sa, sme zúfalí, kapitulujeme... Odmietame prijať a precítiť všetko, čo nám život pripravuje a vyvíjame zúfalý odpor. Sme nešťastní, apatickí... Chvíľami sa nám zdá, že už-už sa karta obracia a... o nejaký čas sa všetko opakuje. Kým si totiž neuvedomíme, že v sebe disponujeme istou „výbavou“, vďaka ktorej do nášho života vstupujú situácie a ľudia, ku ktorým máme istú afinitu, zo začarovaného kruhu tých istých problémov sa nám vystúpiť nepodarí. Zažiť, prijať a precítiť, to sú tri základné kroky k sebaprijatiu. Nimi akoby sme potvrdzovali, že akceptujeme to, čo si svojim životom sami pripravujeme.
Zrkadielko nám to povie...
Snehulienkina macoch sa vždy obracala na svoje čarovné zrkadlo s otázkou, kto je najkrajší na zemi... a pravdovravné zrkadlo ju nešetrilo.
Toto zrkadlo nie je však iba rekvizitou z rozprávok, aj keď toho, zakúpeného v drogérii sa budete zbytočne pýtať... Skúste sa však zahľadieť do zrkadla vašich vzťahov. Pozeráte sa na človeka, ktorého ste pred rokom považovali za najskvelejšieho na svete ako odhadzuje na koberec použité ponožky rovno z nôh a ako po vypití pohára piva na dúšok bez zakrytia úst hlasno grgá? Zalovte v pamäti, ako ste sa rozplývali nad každým jeho gestom, keď ste ešte na ňom neregistrovali použité ponožky a grgal potichu a nenápadne... V skutočnosti sa váš partner vôbec nezmenil. Zmenil sa však odrazu váš pohľad. Čosi vás irituje a za najlepšiu cestu považujete prevýchovu partnera. Negrgať a odhadzovať ponožky do koša na bielizeň! O čo jednoduchšie by bolo uvedomiť si, že na druhých nám vždy prekáža najviac to, čo my sami nevieme, nemôžeme, alebo čo sami považujeme za svoju slabú stránku. Ak nám ten druhý nastaví ono povestné zrkadlo a ak ho v zlosti nerozbijeme, môžeme sa skutočne dozvedieť, kto vlastne sme. A ak svoju podráždenosť voči partnerovým chybám budeme živiť ďalej, priživia sa aj naše myšlienky o tom, či to má vlastne s takýmto človekom zmysel.
Žiaľ, každé sklamanie je znova iba naše. Napokon, ako by sme sa v sebe zase nesklamali, keď stále neveríme vo vlastné sily? Vo vlastné sily, krásu, talent...
Svet okolo nás je najčistejším zrkadlom našej bytosti. Neraz sa trasieme o priazeň ľudí, ktorí sú v našich očiach lepší ako my, upíname sa na ich prítomnosť v našom živote, hovoríme, ako si ich vážime, obdivujeme a máme radi, ale kdesi hlboko vnútri už tušíme, že im závidíme výnimočný život a radi by sme si z toho cudzieho diela odštipli kúsoček, kúsok, kus.
A keď sa nám to nedarí, promptne sa bránime horúčkovitou kritikou, britkými hodnoteniami, klebetami tých, v ktorých prítomnosti sme sa chceli chvíľu ohrievať. Pravdou však je, že keď človek dokáže akceptovať celú svoju osobnosť, nepotrebuje si svoje sebapodceňovanie a frustrácie vybíjať v ohováraní. Preto sa spoznávajme a buďme tými, ktorými skutočne sme aj v zrkadle svojho bytia.
Choré telo je výsledkom chorej duše.
Vzťahy, ktoré sú plné konfliktov, hádok a urážok, nám prinášajú pocit nepohody, napätia. Cítime sa zle. Odpor, ktorý vyvíjame, zabraňuje prirodzenému toku našej životnej energie a vzniká blokáda. Najskôr iba na energetickej úrovni, čo vnímame v pocitovej a myšlienkovej rovine. Keď však stav nepohody a neustálej tenzie pretrváva, začneme pociťovať aj isté fyzické príznaky, napríklad bolesť hlavy, búšenie srdca, bolesti žalúdka a podobne. Úzka prepojenosť našej duše a tela sa manifestuje na fyzickej úrovni. Veď akoby telo mohlo prežívať pocit pohody, harmónie, keď naša duša plače, kričí, je plná hnevu a úzkosti? Možno vari oddeliť neoddeliteľné? Myslíte si, že jedálny lístok alebo životný štýl sú pre naše zdravie dôležitejšie ako naše emócie a pocity z kontaktov s ostatnými? Tak to určite nie a svedčí o tom aj množstvo štúdií na danú tému. Telo sa totiž nemôže vyliečiť bez súčasnej liečby duše. Liečba duše sa môže stať oveľa účinnejším liekom ako sú kvantá piluliek od tých najlepších lekárov. Buďme preto vnímaví a urobme prvý krok k poznaniu seba samého, aby sme našli kľúč k šťastiu, ktorý nosíme v sebe.
- Olianna -