Základom magickej vedy v starom Egypte boli čarovné texty a zaklínadlá. Bolo to zaklínanie slúžiace na privolanie, spútanie, odoslanie, prípadne vyháňanie astrálnych bytostí. Prednášanie zaklínadla, či už spamäti alebo zo zápisu, malo vždy imperatívny charakter, bolo patrične vokalizované a sprevádzané magickými gestami. Aj keď sa najstaršie zaklínadlá vyskytovali iba vo forme rozkazu či zákazu, neskôr sa spájali s inými textami a vsuvkami do zložitých celkov. Čarovné zaklínadlá sa často stávali predmetom prísneho utajovania, ktoré nesmel vidieť nikto okrem majiteľa – inak by stratili účinnosť.
V textoch sú popísané všetky účinky, ktoré je možné odriekaním zaklínadla dosiahnuť. Hovorí sa o tajomnom pôvode a náleze čarovných papyrov, ako to dokazuje napríklad ukážka z Londýnskeho papyru z prelomu 13. a 12. Stor. p.n.l., kde sa píše, že kniha s čarovnými textami a zaklínadlami bola objavená v chrámovej sieni v Chebjete a dostala sa tajomnou mocou bohyne do rúk predčitateľa svätých kníh tohto chrámu. Bolo v nej zaznamenané, že Zem bola v temnotách a mesiac svietil na túto knihu na všetkých cestách.
Zvláštnu kategóriu čarovných prostriedkov tvorila kreácia náhradného tela, ktorá slúžila hlavne pri čiernomagických operáciách – VOODOO. Starí Egypťania sa domnievali, že pokiaľ čarodejník vytvorí voskovú sošku živého človeka, môže na základe magickej spojitosti docieliť, aby sa efekty úkonov vykonávaných na voskovej soške prenášali na živé telo osoby, ktorú znázorňovala. Jedna z najstarších doteraz objavených zmienok o magických rituáloch s náhradným telom, s cieľom usmrtenia nepriateľa, pochádza z nápisov na rakvách Strednej ríše. Charakteristické príklady však pochádzajú z obdobia Novej ríše, ako aj z epochy kráľa Alexandra II.
V Rollinovom papyruse sa píše: „ Dal sa do čarovania, aby primrazoval a pôsobil nešťastie. Zhotovil niekoľko sošiek bohov a niekoľko sošiek ľudí z vosku, aby ľuďom spôsobil ochrnutie údov a dal ich Rabekkameovi, ktorého ustanovenie predstaveným domu nedopustil Re“.
Tento citát je nesmierne dôležitý, pretože patrí do skupiny písomných pamiatok informujúcich o háremovom sprisahaní proti Ramessemu II., poslednému významnému panovníkovi Novej ríše. Úkladov o život sa zúčastnili aj niekoľkí mágovia, ktorí svojim čiernym umením bojovali tak proti Ramessovi, ako aj proti jeho strážam. Povedali: „Pošli na nich chorobu!“, a bola na nich zoslaná choroba, stojí v Rollingovom papyre. „On zvádzal k tomu, aby aj iní robili špatnosti, aké robil on a bol v nich silný, Re však nedopustil, aby sa stali“.
Ako vieme z turínskeho súdneho papyru vydaného Deveriérom v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, sprisahanie bolo prezradené a podozriví vyšetrovaní mimoriadnym súdom. Jeden z čarodejníkov bol ukrutným spôsobom popravený, druhý bol dohnaný k samovražde.
Sprac: - Olianna -