Na stretnutiach bývalých spolužiakov je to vidieť najlepšie: niekto starne dobre a iný zle. Vek, na ktorý človek vyzerá, nemusí byť nutne totožný s tým, aký má uvedený v rodnom liste. Na vine sú rovnakou mierou životný štýl aj genetika. Svoj význam zohrávajú aj zdravé návyky, zdravotný stav, stres, ale aj DNA, ktorú sme zdedili po našich rodičoch.
Podľa štúdie nedávno zverejnenej na stránkach časopisu Current Biology ide najmä o jeden gén, ktorý môže spôsobovať, že vyzeráme o dva roky starší ako skutočne sme, zistil medzinárodný tím vedcov vedený Holanďanom Manfredom Kayserom a Britom Davidom Gunnom.
Vedci analyzovali genóm viac ako 2600 starých ľudí, ktorí sa zúčastnili štúdie o zdravotnom stave populácie v Rotterdame. Tieto údaje porovnávali s vekom odhadovaným podľa digitálnych fotografií. Potom skúmali genetické variácie spojené s mladším alebo starším zjavom. Takýmto spôsobom identifikovali gén lokalizovaný na chromozóme 16 a známy pod označením Mc1r, poznamenáva taliansky denník Corriere della Sera. Tento gén kontroluje pigmentáciu kože a vlasov, ale zrejme hrá úlohu aj v ďalších biologických procesoch, ako sú zápaly a opravy škôd na DNA. Jeho vplyv na náš vzhľad je podobný ako pri fajčení a prejavuje sa nezávisle od pohlavia a na tom, ako sme sa vystavovali slnku. Samozrejme nie je jediný, ktorý ovplyvňuje náš vonkajší vzhľad, ale bol identifikovaný ako prvý a jeho význam potvrdili ďalšie výskumy. Na objavenie ďalších génov bude pravdepodobne potrebné analyzovať ešte širšie databázy.
Ste takí starí, ako vyzeráte...
Už predošlé výskumy ukázali, že vonkajší vzhľad je dôležitým indikátorom zdravia, ktorý ukazuje stupeň chátrania organizmu. Štúdia publikovaná na stránkach časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States (PNAS) porovnávala vzhľad takmer tisíc osôb starých 48 rokov s ukazovateľmi biologického starnutia, ako je funkčnosť obličiek a pečene, úroveň cholesterolu v krvi, kardiovaskulárnu spôsobilosť či dĺžka telomér, koncových častí chromozómov, ktorých skracovanie vedie k starnutiu bunky. Dobrovoľníkov vedci vyzvali, aby odhadovali vek testovaných ľudí podľa toho, ako vyzerá ich tvár na fotografii. Ich úsudok sa ukázal zhodný s výsledkami laboratórnych testov. Väčšina osôb vykazovala vek blížiaci sa tomu, aký mali vo svojich preukazoch totožnosti, ale menšina vyzerala buď omnoho mladšie, alebo naopak oveľa staršie. Najväčší šťastlivec medzi vyzeral o desať rokov mladšie, zatiaľ čo ten najmenej šťastný mal podľa vzhľadu aj biologických funkcií 61 rokov.