Počas dní sviatku zosnulých sú spomienky na tých, ktorí odišli o čosi intenzívnejšie a vzájomné ovplyvňovanie svetových kultúr prinieslo aj nové zvyky. Ľudia, ktorí noc z októbra na november vnímajú v tajomnejších súvislostiach, sa majú viac na pozore.
Existujú dva dni v roku, keď sa duchovia mŕtvych potulujú medzi živými - čarodejnícky sabat 30. apríla a predvečer Sviatku všetkých svätých - 31. Októbra. Počas týchto dní máme oveľa väčšiu šancu než po iné dni stretnúť sa alebo hovoriť s mŕtvymi.
Zaručená odpoveď, ako sa nám duchovia prejavujú, neexistuje. Zmienka o duchoch však málokoho nechá chladného. Vzbudzujú v nás posvätnú úctu, strach i zvedavosť. Aj preto sa s nimi spája toľko desivých príbehov.
Veľa sa hovorí o poltergeistov - hrmotiacich duchov, ktorí prevrátili naruby nejednu domácnosť. Sú však aj takí, ktorí sú menej nápadní a len nás nemo sledujú a spomínajú na život s nami.
Sviatok zosnulých má Keltský pôvod.
Jeden z najznámejších kresťanských sviatkov podľa viacerých odborníkov pramení z keltských tradícií. V kresťanstve sa udomácnil v desiatom storočí, keď ľudia začali navštevovať cintoríny alebo rodinné hroby, zapaľovali na nich sviečku a položili živé kvetiny. Práve tie symbolizovali vieru vo večný život. Kelti dávno pred kresťanmi verili, že mŕtvi sa na začiatku novembra vracajú do nášho sveta, a zapaľovali im na cestu oheň, aby sa duše blízkych mohli pri nich chvíľu ohriať. Od 15. Októbra sa zdržiavali doma, v opevnenom mieste a pripravovali sa na koniec keltského roka. Vedeli, že na prelome októbra a novembra sa otvárajú brány medzi svetom prejaveným a svetom neprejaveným a začína sa obdobie temnoty. Posledný októbrový večer ľudia zapečatili dvere a zo strachu pred duchmi mŕtvych sa zabarikádovali vnútri. Dobré i zlé bytosti sa potĺkali okolo domu a hľadali telo, ktoré by mohli použiť na návrat do sveta.
Začína komunikácia s duchmi...
Koncom októbra zapaľovanie ohňov umožňuje uctiť si našich blízkych. Pripravíme im jedlo a vítame ich s pokorou a bázňou, aby si nás nevzali so sebou. Najmä ak náš čas ešte nevypršal. V tieto dni si môžeme s duchmi vymeniť dôležité informácie. Napríklad nám prezradia, čoho sa vyvarovať a podobne.
Pred záhrobnými silami nás ochránia namaľované tváre, či iné prestrojenia. Naše príbytky ochránia mihotavé svetielka vo vyrezávaných hlavách tekvíc. Tak zaženieme zlých duchov, ktorí by nám chceli škodiť.
Treba sa tiež vyhýbať opusteným miestam, lebo nie každý obyvateľ ríše mŕtvych prichádza s dobrým úmyslom. V tomto čase treba byť v bezpečí domova a byť pozornými hostiteľmi.
Záhrobné sily nám síce nemôžu ublížiť priamo, ale môžu nás vystrašiť alebo dostať na miesto s časopriestorovou bránou. Vôbec o nej nemusíme vedieť. Ak nás poháňa na nebezpečné miesto pýcha a zlosť, sme v ohrození. Duchovia nás vtiahnu do iného sveta. Podobne, ako je to v rozprávkach - niekto zaspal v lese, myslel si, že na hodinu, a bol v inom svete sto rokov. Keby sa nám to prihodilo, mali by sme veľký problém – ocitneme sa vo svete, ktorému nerozumieme a on nerozumie nám. Preto by sme nemali vstupovať tam, kde nemáme čo robiť.
Každé obdobie má svoje čaro a treba ho rešpektovať. Hlavne vtedy, keď sa začínajú dni skracovať a noci predlžovať.