Hoci je samota niekedy prospešná, vedci zistili, že ak trvá dlhšiu dobu, má negatívny vplyv na psychické aj fyzické zdravie. Pocit osamelosti má na zdravie starších ľudí závažnejší vplyv ako obezita či dokonca chudoba. Prečítajte si zopár dôvodov, prečo by ste nemali byť dlhodobo sami:
Samota poškodzuje mozog
Naši predkovia boli na skupinách závislí nielen pre potrebu spájania sa a medziľudských vzťahov, ale kvôli prežitiu. Blízkosť kmeňa znamenala prístup k prístrešku, jedlu a ochrane. Oddelenie sa od skupiny naopak znamenalo hrozbu a nebezpečenstvo. V súčasnosti, ak sa cítime vynechaní či vylúčení zo spoločnosti, naše telá vysielajú signál ohrozenia aj bolesti. U chronických samotárov úroveň stresového hormónu vystupuje vysoko v ranných hodinách a to väčšmi ako u iných sociálne aktívnych ľudí a neustáli sa ani vo večerných hodinách.
Samota ohrozuje kvalitný spánok
Jedná štúdia preukázala, že ľudia, ktorí sa cítia byť sami, majú plytký spánok a často sa v noci prebúdzajú. Vedci tiež zistili, že pocit osamelosti, ktorý trval neúmerne dlho, pretrváva niekedy aj v prípade, že si človek nájde stáleho partnera a založí si rodinu. Stáva sa to vtedy, ak je pocit samoty vnútorným pocitom človeka, vlastným vnímaním sociálnej situácie a nie vnímaním skutočnosti. Medzi skúmanými dobrovoľníkmi sa na kvalite spánku odrazili aj najmenšie rozdiely pocitov samoty. Čím sa cítil človek osamelejší, tým mal jeho spánok horšiu kvalitu.
Samota môže viesť k predčasnej smrti
K tomuto faktu dospeli dve štúdie, ktoré zistili, že ak žijete s pocitom, že ste sami alebo skutočne žijete sami, riziko predčasného úmrtia sa zvyšuje. Prieskum sledoval približne 45 000 ľudí nad 45 rokov, ktorí trpeli kardiovaskulárnymi ochoreniami a problémami so srdcom alebo bolo riziko výskytu týchto ochorení vyššie. Zistilo sa, že u tých ľudí, ktorí žijú sami, je pravdepodobnosť úmrtia na zlyhanie srdca, infarkt či komplikácie so srdcom vyššia. U tých, ktorí žili s rodinami, obklopení priateľmi sa pravdepodobnosť znižovala. Zistili tiež, že u ľudí starších ako 60 rokov, ktorí sa cítili sami, izolovaní alebo vylúčení zo spoločnosti sa zvyšovala pravdepodobnosť predčasnej smrti až v 45 percentách prípadov. No niektorí, ktorí o sebe hovorili ako o osamelých ľuďoch, neboli spravidla skutočne sami. Osamelosť pociťovali aj napriek blízkemu kruhu priateľov a rodinných príslušníkov. Z toho vyplýva, že osamelosť treba riešiť ako psychický problém a neschopnosť včleniť sa do kolektívu, či žiť v rodinných väzbách. Pri pocite osamelosti treba preto hľadať odbornú pomoc, aby sa nám vrátila chuť plnohodnotne žiť, čo môže byť iba v kontakte s inými ľuďmi, s ktorými sa budeme cítiť dobre a príjemne.
Sprac: - Olianna -