Je kľúčom k dlhému životu meditácia, šport alebo zdravá strava? A možno niečo úplne iné... Možno miesto, kde žijeme. Na svete sú totiž miesta, kde ľudia žijú dlhšie ako inde. V čom sa skrýva tajomstvo dlhého života?
Stredná dĺžka života dosahuje na Slovensku u mužov vek 72 rokov u žien 79 rokov. Na svete sú však štáty a mestá, v ktorých je stredná dĺžka života oveľa vyššia... čo je tajomstvom tamojšej dlhovekosti?
LOMA LINDA, KALIFORNIA, USA
Tajomstvo tamojšieho dlhého života je viera.
Príslušníci cirkvi adventisti siedmeho dňa v 9-tisícovom meste Loma Linda žijú o 5–10 rokov dlhšie v porovnaní s okolitým obyvateľstvom. Dožívajú sa najvyššieho veku spomedzi všetkých obyvateľov Spojených štátov amerických. Výskum v priebehu posledných 20 – 30 rokov ukázal, že ľudia, ktorí pravidelne navštevujú kostol, žijú dlhšie. Dôvodom je pravdepodobne nižšia hladina stresu oddaných príslušníkov cirkvi a ich schopnosť lepšie sa psychicky vyrovnávať s dennými problémami. Adventisti siedmeho dňa nepijú alkohol, nefajčia a väčšinou sa stravujú vegetariánsky. Dlhovekosť tunajších obyvateľov však podľa všetkého nesúvisí len s diétou, ale pravdepodobne so spomínaným duchovným životom. Veriaci majú omnoho nižšiu hladinu stresových hormónov v krvi.
CAMPODIMELE, TALIANSKO
Tajomstvo tamojšieho dlhého života sú čerstvé potraviny miestnej výroby
Domáci z tisícročnej, slnkom zaliatej izolovanej dediny v horách s necelými 700 obyvateľmi v talianskom okrese Latina málokedy zomierajú pred dovŕšením 95 rokov. Dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia nazvala túto dedinku Dedina večnosti. Čo sa týka jedla, dedinčania si tu doprajú, napriek tomu majú najnižší krvný tlak zo všetkých Talianov. Hladina ich cholesterolu v krvi zodpovedá hodnote novorodenca! Strava domácich obsahuje potraviny, ktoré boli vyprodukované v okolí. Ide výlučne o sezónne lokálne produkty bez hormónov a rôznych aditív. Všetky mäsové produkty pochádzajú zo zvierat, ktoré vyrástli na tunajších hospodárskych dvoroch. Okrem toho majú dostatočný príjem omega-3 mastných kyselín vďaka konzumácii miestnych druhov rýb a olív z okolitých olivovníkov. Okrem stravy však svoje zohráva aj všedný deň bez stresu. Miestni obyvatelia vstávajú so slnkom, popoludní si doprajú dvojhodinovú siestu a skoro chodia spať. Všetci ich priatelia a známi žijú v blízkosti, takže majú čulé sociálne a spoločenské kontakty.
HUNZA, PAKISTAN
Tajomstvo tamojšieho dlhého života je konzumácia marhúľ a oleja lisovaného z marhuľových kôstok
V odľahlých zákutiach Himalájí, medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou, sa nachádza kráľovstvo Hunza. Jeho obyvatelia sú známi svojou dlhovekosťou a zdravím. V Hunze sa prakticky nevyskytuje rakovina. V tejto krajine sa bohatstvo meria počtom vlastnených stromov marhúľ. A Hunzovia používajú marhule, ich semená a olej z nich takmer na všetko. Natierajú si ním tvár, pražia na ňom a jedia ho na lyžičke. Okrem marhúľ jedia Hunzovia prevažne obilie a zeleninu ako pohánku, proso, hrášok, bôb, šalát, naklíčené strukoviny a rôzne druhy drobných plodov. Príjem vitamínu A je u obyvateľov Hunzy 7,5-násobne vyšší, ako je maximum, ktoré americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv dovoľuje pridávať do tabliet či toboliek, pričom konzumáciu marhuľových kôstok zakazuje úplne z dôvodu možného toxického efektu.
OKINAWA, JAPONSKO
Tajomstvo tamojšieho dlhého života sú 3-omega-mastné kyseliny
Zo všetkých regiónov sveta s vysokou očakávanou dĺžkou života je Okinawa najznámejšia. S obľubou o nej hovoria najmä kardiológovia, pretože cievy Okinawčanov takmer nepoznajú aterosklerózu. Napriek tomu, že Okinawa patrí medzi najchudobnejšie časti Japonska, s najnižším príjmom na obyvateľa, stredná dĺžka života u mužov je 77 a u žien 85 rokov. Tieto údaje prevyšujú nielen japonský, ale aj celosvetový priemer. Na Okinawe sú veľmi obľúbené jedlá z rýb, morské riasy a chaluhy. Veľká je pestrosť jedál z listovej a koreňovej zeleniny, huby, cesnak, cibuľa, strukoviny, sója, vrátane tofu. Nadpriemerná je spotreba paradajok a červených melónov, ktoré sú zdrojom vysokoúčinného antioxidantu lykopénu. Z vody bohatej na vápnik a horčík sa tu pripravujú tradičné nápoje – zelený a hnedý čaj, ktoré sú bohaté na antioxidanty. Pijú sa sladené trstinovým cukrom. Oproti stravovaniu v Japonsku sú na Okinawe zásadné odlišnosti. Tu nie je hlavným jedlom ryža, ale sladké zemiaky pripravované varením v pare. Sú bohatým zdrojom vlákniny a minerálov a vďaka červenej farbe antioxidačných polyfenolov. Okinawčania jedia veľa bravčového mäsa. Okinawské ošípané však majú nižší obsah tuku a napriek tomu je v stravovaní v popredí striedmosť, obezita je na Okinawe veľmi zriedkavá.