Gestá rúk prezrádzajú o človeku veľmi veľa. Spravidla je gestikulácia nevedomá, no však existuje aj niekoľko nacvičených gest. Podľa gestikulácie sa dá rýchlo spoznať, či sa jedná o človeka, ktorý rád poúča, alebo o človeka, ktorý sa javí skôr skromný a utiahnutý.
Chiromanti často hovoria o ľuďoch, ktorí „rozprávajú rukami, ba aj nohami. “ Tu však ,nejde o temperament, hoci aj ten je dôležitý, ale ide o to, či sa dá spozorovať rozpor medzi temperamentom človeka a jeho gestikuláciou. Keď temperamentný človek pri rozhovore málo používa ruky, tak sa dá usúdiť, že sa jedná o človeka pevného, ba dokonca až vzdorovitého. A na druhej strane, keď menej temperamentný človek veľa gestikuluje, tak sa snaží niečo veľmi zdôrazniť. Podobne sa správa aj človek, ktorý chce vedome zakryť svoju ľahostajnosť, prípadne, keď chce urobiť dojem a neverí sám sebe. Napríklad v krajinách okolo Stredozemného mora predavači na trhoch veľmi „veľa rozprávajú rukami.“ Snažia sa tým odpútať pozornosť od tovaru a potenciálneho kupca dostať pod svoj vplyv. A celkom sa im to darí. Kto verí svojím slovám, ten pri rozprávaní používa svoje ruky menej. Čím sú gestá rúk nápadnejšie, tým väčší pozor si treba dávať na obsah slov.
Ak niekto veľa rozpráva o stálej a nezištnej pomoci druhému, pričom ukazuje prstom len a len na seba, je jasné, že takýto človek v prvom rade myslí len a len na seba. Občas urobí „aj“ niečo pre druhých, ale aj pri tom myslí len na seba. Z takého človeka cítiť samoľúbosť. Prejavuje sa to najmä u prominentov. ktorí navonok vyhlasujú, že im ide o riešenie sociálnych problémov, ale im ide iba o vlastnú popularitu. Veľkí maliari, umelci určite vedeli veľa o dôležitosti gest a pohybov rúk Aj tu však existuje protichodné správanie. Môžeme to vidieť vo filmoch, keď si človek priznáva vinu a berie chyby na seba. V prípade, že jeho dlane sú otočené od tela a prsty ako keby sa zmocňovali protivníka, potom si môžeme byť takmer istí, že tu ide o taktiku a človek si vedome nechce priznať svoju vinu. Naopak, za svoje chyby robí zodpovedných druhých, nikdy nevstúpi do seba a nebude hľadať chyby tam, kde sú. Človek, ktorý žiada o radu, navonok vzťahuje všetko na seba, ale jeho gestá prezrádzajú, že to robí len preto, aby v danom momente zanechal dobrý dojem. V takomto prípade musí partner vedieť, že má veľa urobiť, lebo dotyčný hľadá ešte veľa výhovoriek na ospravedlnenie svojho konania. Tieto gestá by si mali osvojiť najmä personálni pracovníci, aby zistili, či majú do činenia s ľuďmi, ktorí vedia zachovať rozvahu.
Osobitne sú zreteľné gestá, ktorými sa niečo zakrýva. Človek, ktorý nechce prezradiť svoje úmysly, alebo nevie ako začať niečo robiť, schová ruky buď za tašku, alebo pod stôl.
Ak žiadame o pomoc nadriadeného, ktorý má ruky vo vreckách i počas rozhovoru, v takom prípade si môžeme byť istí, že naša žiadosť bude zamietnutá. Stáva sa to tiež, keď si nadriadený drží ruky za chrbtom a takisto to robia ľudia, ktorí nie sú ochotní niečo pre druhého niečo urobiť. Poznať reč rúk je veľmi dôležité najmä pre hercov, lebo publikum podľa gestikulácie ihneď spozná, či sa herec vžil do svojej úlohy. V prípade, že herec nevie čo s rukami, znamená to, že sa do svojej role nevcítil. Človek, ktorý nevie čo si počať s rukami, je bezradný. Ten, kto sa pýta, gestikuluje viac ako ten, kto vie. Ak sa rozprávame s človekom, ktorý o niečo prosí, alebo niečo pýta a pritom rukami neohrabane gestikuluje, ruky kade-tade schováva, tak takého človeka sa nám ťažko podarí uspokojiť.
RUKY PREZRADIA AJ POCIT MENEJCENNOSTI
Ruky viac ako než všetko ostatné, prezrádzajú aj pocit menejcennosti. Napríklad keď uchádzač /o čokoľvek/ chce chytiť ceruzku a ona mu vypadne z ruky – nie je to žiadna náhoda. Ak v nejakom hoci i africkom kmeni sa mládenec vydá na cestu splniť dôležitú úlohu a viac krát sa potkne, tak kmeňový šaman mu úlohu odníme, pretože je presvedčený, že mládencovi neistota zväzuje obe nohy. To isté platí aj pre ruky. Skúsený partner už na začiatku rokovania vie, či získa podpis rýchlo a bez problémov a to len na základe toho, s akou istotou jeho formulár vyplňuje. Ak mu pero padá z ruky, nechce predkladanú vec podpísať, ale nevie ako to povedať. Často aj podľa podľa malého pohybu ruky sa dá usúdiť, či má vôbec zmysel v rozhovore pokračovať. Iste každý z nás pozná výrok „skočil mi do reči“. Kto rozhoduje, je často prinútený vypočuť si aj iné názory a práve podľa gesta rúk by mali diskutéri spoznať, či má zmysel hovoriť ďalej. Malý šikmý pohyb prsta poukazuje na to, či človek dosiahol svoj cieľ a dospel k definitívnemu názoru. Naozaj veľa času by sme si ušetrili, keby sme si pri rozhovore pozerali jeden druhému na ruky.
Pomerne ľahko podľa pohybov ruky a gest sa dá zistiť nálada človeka. Dá sa to pozorovať najmä u lekára. Napriek tomu, že mnohí majú strach, nedávajú to najavo správajú sa tak, aby sami seba presvedčili, že majú nádej – ruky i keď nasilu, sú pokojné. Ale ten, kto má strach, gestikuluje smerom nadol a ak si ruky nedrží, tak prsty smerujú nadol k zemi. Ak sa potvrdí, že človek je chorý, môžeme pozorovať, že má často prsty pri sebe – neroztiahnuté. Je to dôležitý znak. Veľa ľudí rozpráva s roztiahnutými prstami, iní zase so zatvorenou rukou /nie zovretou v päsť/. Z toho vyplýva, že kto rozpráva s roztiahnutými prstami na rukách je otvorenejší, prístupnejší, ale aj menej sústredený, najmä v mladosti pri voľbe svojej životnej cesty. Takíto ľudia radi klamú sami seba, ale zároveň aj druhých. O ľuďoch rozprávajúcich s roztiahnutými prstami sa dá povedať aj to, že sa dajú ľahšie zlákať /napr. v láske rýchlo vzplanú/ ako ľudia so zomknutými prstami. Tí sú viac uzavretí do seba a niekedy pôsobia až kŕčovito. Takéto extrémne držanie prstov sa v priebehu života môže zmeniť v závislosti od štádia vývinu človeka. Kŕčovito zovretá ruka sa mení na voľne zovretú a extrémne roztiahnutá na uvoľnene roztiahnutú ruku. Kto našiel správnu cestu života, i napriek tomu má zovretú ruku /prsty zomknuté k sebe/, toho ruka pôsobí voľnejšie a nenútene. Naproti tomu ľudia s vnútornou nervozitou majú roztiahnutú ruku /prsty/ oveľa častejšie, ako pokojní ľudia.
OTVORENÁ RUKA JE ZNAMENÍM ČESTNOSTI
Posudzovanie pohybov je dosť ťažké vtedy, keď človek chce slovom aj rukou niečo zdôrazniť súčasne. Mnohé pohyby sú jednoznačné, ale iné sa javia protirečivo. Skúsení detektívi a sudcovia dávajú pozor na to, či posunok protirečí výpovedi, alebo ju potvrdzuje. Práve v tom spočíva intuícia mnohých ľudí, ktorí dokážu veľmi rýchlo odhaliť intrigy iných. Napríklad ak niekto tvrdí, že bude hovoriť otvorene a vyloží karty na stôl, pretože nemá čo skrývať a sprevádza to výraznými gestami, ale kým to všetko hovorí, neukáže svojmu partnerovi vnútornú časť svojej ruky, taký človek o otvorenosti iba hovorí, no v skutočnosti na to nepomyslí ani vo sne.
Ľudia, ktorí sa radi zdôverujú, to dávajú najavo nevedome, pričom sa im dá bez problémov pozerať na vnútornú časť ruky. Toto sa dobre dá pozorovať pri manželskej alebo mileneckej výmene názorov. Keď sú obaja posadnutí odhodlaním hovoriť pravdu, vidno im pritom vnútornú časť ruky. No v momente, keď chcú niečo zatajiť, otočia ruku a ukazujú viac jej vonkajšiu časť. Môžeme smelo povedať, že vonkajšia časť ruky je ochranou kôrou človeka. To vypovedá veľmi veľa, vnútorne ruky prezrádzajú jadro človeka, ukazujú jeho skutočný charakter. Ak niekto pri dôležitom rozhovore nemôže svojmu partnerovi vidieť vnútornú ruku, mal by sa mať na pozore a s takým človekom by si mal všetky záležitosti dôkladne vyjasniť.
Po ukončení rozhovoru si mnohí ľudia zvyknú podávať ruky. Veľmi nápadne je, keď niekto podáva ruku vrchnou časťou ruky nahor a iný zase naopak – dlaňou hore. Napr. šéf podniku /na znak nadradenosti/ podáva ruku vonkajšou časťou nahor, ale občas urobí výnimku. Je to vtedy, keď sa jedná o mimoriadnu udalosť, ktorá je preňho mimoriadne dôležitá. Ak má človek z niečoho radosť, tak je úprimnejší a v takom prípade mu môžeme častejšie vidieť vnútornú ruku . Keď je človek smutný /vidieť to najmä na pohreboch/, vidno pri podávaní ruky len vonkajšiu časť. Výnimkou býva stretnutie s blízkymi priateľmi, ktorých človek potrebuje a je im za pomoc a podporu veľmi vďačný, vtedy sa podáva ruka viac otvorená. Z toho vyplýva, že ľudia, ktorí pri podávaní ukazujú viac vnútornú časť ruky, sú úprimnejší.
Nezáleží na tom, či to robia pravidelne, alebo na tom, akú majú momentálne náladu. Ak sa s niekým stýkame dosť často, mali by sme študovať pohyby jeho rúk a to preto, aby sme odhalili zmeny, ktoré u dotyčnej osoby prebiehajú. To isté sa týka aj ostrých rozhovorov pri ktorých je gestikulácia výraznejšia ako pri rozhovore priateľskom. Dobre je pozorovať človeka, ktorý sa hlási o slovo, hoci ústa má ešte zatvorené. V prípade, že niekto veľa gestikuluje, nesmieme hneď vyvodzovať, že ten kto ukazuje vnútornú časť ruky je čestný človek a kto ju zakrýva tak niečo tají. Samozrejme, že sa to nedá povedať vo všeobecnosti. Všetko závisí od toho, aké človek robí posunky v danom momente a situácií. Je veľmi zarážajúce, keď slová a gestá nesedia. a sú rozporuplné. Napríklad, keď nejaká pani vyhlási: „Poviem vám úprimne...“ a pritom si schováva svoje ruky, alebo ukazuje na seba, tak v tom prípade tu niečo nesedí. Ten, kto sa bije do pŕs a pritom druhému niečo sľubuje, ten sa nachádza v najhlbšom rozpore sám so sebou.
Preto sa odporúča pozorovať pohyby vlastných rúk a sami na sebe sa naučiť rozoznávať, kedy to, čo hovoríme myslíme úprimne. Skôr ako začneme spoznávať druhých, mali by sme viac poznať seba samých. Začať s vlastnými rukami je ľahšie, pretože sa na ne nemusíme stále pozerať, aby sme zistili v akej sú polohe. Mali by sme si ujasniť, čo naše vnútro rukami impulzívne vyjadruje. Keď je človek podvedomím zvádzaný robiť veľké gestá /stáva sa to každému/ mal by si čo najrýchlejšie vstúpiť do svedomia. Nie bez príčiny sa voľakedy považovala za neplatnú taká prísaha, pri ktorej prst prisahajúcej ruky smeroval nadol. Veľmi múdro sa hovorilo, že takýto človek otvorené klame. Napríklad prezident alebo ministri, ktorí sú zaviazaní prísahou, dvíhajú svoju ruku a ukazujú pritom jej vnútornú časť preto, aby dali najavo, že im ide o dobrú vec. No aj pri tom sa dajú pozorovať zvláštnosti a to, či sa prsty vzpriamenej ruky viac nakláňajú dovnútra alebo von, alebo smerujú rovno do neba. Ak má človek prsty viac ohnuté dovnútra, čiže k dlani, znamená to, že takýto človek je až príliš sústredený na seba a takmer všetko vždy vzťahuje predovšetkým na seba. Prsty, ktoré sú viac ohnuté von – od dlane naznačujú, že ich majiteľ hľadá riešenie problému predovšetkým inde, len nie u seba. Môže to však vyjadrovať aj prílišne prispôsobovanie sa iným názorom.
Rovné prsty väčšinou poukazujú na rovnováhu medzi obidvoma tendenciami. Ak v posunkoch a gestách prevažuje vonkajšia ruka, čo je bežnejšie, potom je človek viac na seba vzťahovačný, ako keď prevažuje vnútorná ruka . Tí prví sú viac egocentrickí. Myslia vždy v prvom rade na seba. Idealisti sa medzi nimi nájdu len zriedkavo, hoci v minulosti boli zastúpení početnejšie. Láska v tom môže veľa zmeniť, ale aj v tom prípade každý z nich myslí viac na seba. A práve preto by nemalo dochádzať medzi slovom a gestikuláciou k rozporom.
- Olianna -