Káva je jeden z veľmi obľúbených nápojov mnohých ľudí. Ťažko sa jej zriekame a u mnohých prevláda názor, že pre telo nie je až tak prospešná. Dobrou správou ale je, že nejde o zlozvyk, ktorý je potrebné za odstrániť, lebo káva pôsobí na náš organizmus ako liek.
Keď káva lieči...
Umiernená konzumácia kávy znižuje pravdepodobnosť chronických hepatitíd, počnúc stučnením pečene a končiac ich cirhózou. Má zrejme tiež ochranné pôsobenie u neurologických ochorení, Parkinsonovej, či Alzheimerovej choroby, a znižuje pravdepodobnosť metabolických ochorení, ako je napríklad cukrovka druhého typu. Obsahuje protizápalové substancie a antioxidanty, ako sú polyfenoly, ale aj ďalšie látky, ktoré už ale nie sú tak užitočné. Potvrdzuje to aj správa Inštitútu pre vedecké informácie o káve, podľa ktorého môže káva vďaka obsahu polyfenolov znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení. Podľa nedávneho výskumu Univerzity kráľovnej Márie v Londýne, ktorý bol vykonaný na vzorke 8 000 ľudí, sa ukázalo, že káva nepôsobí negatívne na cievy, ako sa mnohí obávajú. Jej pitie nevedie k tuhnutiu ciev, a preto neohrozuje krvný obeh.
Ako často piť kávu....
Tri až päť šálok kávy za deň znižuje pravdepodobnosť infarktu či mŕtvice až o 15 percent. Navyše, u tých, ktorí už majú nejaké problémy so srdcom alebo cievami, znižuje úmrtnosť.
Viac ako šesť šálok denne môže byť nebezpečné, pretože potom sú protizápalové a antioxidačné účinky polyfenolov prehlušované pôsobením kofeínu. Ten môže vo veľkom množstve zvyšovať krvný tlak.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zdôrazňuje, že konzumácia až 200 miligramov kofeínu v jednej dávke a až 400 miligramov v priebehu dňa nevyvoláva významnejší toxicitu. Individuálna citlivosť voči kofeínu je však rôzna a je dôležité, aby sa každý naučil poznať svoju reakciu. Je zjavné, že vypitím troch až piatich šálok za deň svoje zdravie neohrozíte, skôr naopak. Nedávna rozsiahla porovnávacia štúdia vedcov zo University of Southampton publikovaná na stránkach British Medical Journal ukazuje, že s touto dávkou sa o 17 percent znižuje celková úmrtnosť, o 19 percent úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby, o 18 percent sa znižuje výskyt nádorov, napríklad rakoviny pečene alebo leukémia.
Kedy je najlepšie piť kávu...
Odborníci zastávajú názor, že radšej pred obedom, ako skoro ráno. Teda, nie hneď, ako sa prebudíme, pretože na našej bdelosti sa už podieľa kortizol produkovaný skoro ráno. Lepšie je dať si kávu, keď hladina tohto hormónu klesá, čo je medzi desiatou a dvanástou hodinou, a potom po obede. Dôležitá je ale aj príprava: napríklad v espresse je 50 až 75 miligramov kofeínu, zatiaľ čo v americkej káve (veľká káva) 120 až 180 miligramov na jednu šálku. Niektorí ju zvládnu aj večer, no pre mnohých ide o hazard, lebo hrozí, že budú takmer celú noc hore. Nie je však isté, že je to tak vždy. Výskum ukazuje, že sa nenašiel žiadny vzťah medzi kofeínom a spánkom. Počet hodín a kvalita spánku sa nemenili v závislosti od toho, kedy účastníci výskumu pili svoju poslednú kávu. Autori výskumu zdôrazňujú, že káva nevadí tým, ktorí sú už zvyknutí ju večer piť. Účinky kofeínu sú veľmi heterogénne a individuálne. Nemožno zovšeobecňovať a každý sa musí naučiť poznať, čo mu vyhovuje. Kto vypije kávu po piatej hodine popoludňajšej a potom ťažko zaspáva, je pravdepodobne citlivejší na účinky kofeínu na stav bdelosti. Kto tieto problémy nemá, môže ďalej piť kávu aj po večeri.