Zrkadlo bolo vždy poverčivo uctievané. Odraz našej tváre a reality v zrkadle pre moderného človeka nemá až taký význam, ako v minulosti pre našich predkov, ktorí o tom inak uvažovali.
Primárna funkcia zrkadla je kontrola našej vizuálnu podoby. Nič viac, nič menej. Napriek tomu zrkadlo, ako sakrálny, posvätný predmet bol tiež často spájaný s mýtami a mystickými vecami. Podľa najjednoduchšej viery je najznámejšie presvedčenie, že zrkadlo ja symbolom sebareflexie, konfrontácie človeka samého so sebou. Okrem toho symbolizuje pominuteľnosť alebo dokonca úmrtnosť .
Často sa objavuje na obrazoch, umeleckých dielach a vo filmoch. Okrem toho tiež môže byť považovaný za objekt, ktorý ukazuje "skutočnú" realitu. V starovekej Číne bol spoločným menovateľom maľovania v umeleckých školách fakt, že maľovať krajinu samo o sebe je zakázané, ale je možné ju zobraziť ako odraz na vodnej ploche alebo v zrkadle. Je to potvrdenie viery v to, že skutočný svet môžme vidieť iba v zrkadle. Ako aj seba samého, ale to bolo otázne: tvár, ktorá sa zobrazí v zrkadle je schopná zajať dušu (viď fotografovanie), zbaviť sa toho bolo jednoduché, rozbitím zrkadla. Avšak v kresťanskej kultúre (aspoň od 17.-ho storočia) rozbitie zrkadla znamenalo, že dotyčná dáma sa najmenej sedem rokov nevydá.
Pozitívnym výkladom je svadobné zrkadlo, keď za chrbtom novomanželov umiestnia zrkadlo, na ktorom je mydlom vopred napísané, nech žijú mladomanželia. To pripomína svet mágie, totiž z určitého uhla nápis môže byť videný dvojmo, čo by malo posilniť puto medzi párom. Zrkadlo je aj nástrojom zla, može byť vstupnou bránou do iných dimenzií. Každý večer ním prechádza do nášho sveta množstvo démonov, urírov, ktorý sa živia našou životnou energiou. V niektorých kultúrach práve preto bolo zakázané mať zrkadlo v detskej izbe, pritom paradoxne deti majú najbližší vzťah s tzv. svetom duchov. Z podobného dôvodu bolo zrkadlo vykázané aj zo spálňe, je totiž schopné absorbovať a tým pádom zároveň zabrániť voľnému toku energie (pozri tiež: kryštály), čím by sa užívateľia spální odsúdili na nečinnosť ...
V domoch, kde došlo k úmrtiu ešte aj v dnešnej dobe na mnohých miestach zakryjú zrkadlo alebo ich otočia smerom ku stene. V rôznych kultúrach nájdeme rôzne vysvetlenie toho zvyku, napr.: týmto napomáhali bezproblémovému odchodu duše mŕtveho, aby tá našiela správny smer (ak by sa uvidel v zrkadle, aby si nepomýlil cestu, alebo aby sa nevidal zlým smerom k zrkadlu). Zaujímavé je, že dnes ešte aj obrazovka TV je zakrytá. Tiež vraj aby sa tvár mŕtvej osoby neobjavila navyše aj v zrkadle.
K dispozícii je tiež vysvetlenie, podľa ktorého v období smútku nie je žiadny priestor našej vlastnej oslavy, vo forme pozerania sa na seba v zrkadle. Tento drobný - niekedy obrovský – kus tónovaného skla je dôležitým doplnkom nášho každodenného života a je ťažké si predstaviť život bez neho.
A v prípade, keby ste tomu neverili, neváhajte sa odvážne postaviť pred zrkadlom a povedať to isté priamo do vlastných očí...