Vedeli ste, že strom, ktorý je ináč aj symbolom života človeka aj lieči?
Stromy totiž majú liečivú silu, ktorú
možeme cítiť vďaka dialógu medzi stromon a nami samotnými. Nejde teda o žiadny zber kvetov, vytrhávanie koreňov ani trhanie listov stromov. My sami sa stávame liečivými prostriedkom. Aj keď sú obsah a liečebné procesy stromovej terápie rovnaké, ako pri ostatmých prírodných terápií, odlišuje sa stromová terápia od ďalších hlavne svojimi postupmi. V prvom rade ide o to, ž epri tejto terápii sa nespracovávajú žiadne časti rastlín.
Tento
sposob liečenia vyžaduje otvorenosť a je časovo náročná. Pritom jej hlavná myšlienka je stará, ako ľudstvo samo, ale časom sa bohužiaľ stratila, ocitla sa v zabudnutí a teraz už ju používa a pozná len veľmi málo ľudí. Podstatou stromovej terápie je mať neobmedzenú možnosť znova nájsť hlboký vzťah k Zemi, k seba samému. Jednoducho cítiť, byť tu a mať čas toto prežívať.
Ako
može strom liečiť? Silou, ktorá necháva strom rasť k tomu, čím je, necháva ho rasť podľa ideálnej jedinečnosti, charakteru a individuality. Pri povrchnom pozorovaní určitého druhu rastlín, či už ide o strom, krík, či bylinky, sa nám
možu zdať v podstate podobné. Na prvý pohľad sa nedajú rozlíšiť, lebo v popredí je idea rastliny, spoločné znaky, ktoré robia rastliny rastlinami. Až potom, čo začneme pozorovať z blízka, sa nám ukáže individuálny tvar a podstata rastliny. Každá rastlina sa vyznačuje svojim individuálnym charakterom, vzhľadom a žiarom. Rozdiel je možné pozorovať aj medzi zdravými a nemocnými rastlinami, či stromom, aby sme zostali pri stromoch. Strom rastúci na dobrej pôde vyzerá inak, než ten, ktorý rastie v horších podmienkach, čiže tam, kde síce pôda umožňuje jeho rasť, ale nesplňuje podmienky, ktoré vyžaduje. Práve takto stromy začínajú vypovedať svoju históriu.
Reč stromov sa skladá z rôznych obrazov, tvarov a postav. Vďaka stromom sa nám príroda, zem, a s ňou všetko, čo v nej je skryté, otvára a ukazuje sa. Najprv sa nám ukazujú vonkajšie formy a znaky, ale postupne sa naučíme poznať ich jazyk, ich obrazovú reč. Pritom zisťujeme, že nám obrazová reč nie je z princípu cudzia, ale že sa jedná o náš prvotný jazyk. Zrazu začneme vnímať, ako všetko spadá do seba, a všetko sa nachádza vo vzájomnom vzťahu. V tomto rozpoložení vedieme dialog s prírodou, sami so sebou a mimo to aj s ideou stvorenia. Tým pádom sa tento dialog stáva liečivou silou. V tom sa skrýva liečba, terápia. Nie je teda nutné žiadny zber kvetov, vytrhávanie koreňov ani trhanie listov stromov. My sami sa stávame liečivými prostriedkom.
Strom má veľký význam aj v mysticko-náboženskej praforme, je to aj symbol života. Vyjadruje tvoriace princípy, vyskytuje sav o všetkých kultúrach a predstavuje strom života, ako to, v čom je ukrytá celá múdrosť a pravda, zašifrované celé poznanie. Aj preto je stromová terápia tak účinná a pomáha zdolať rôzne problémy človeka.