Aj keby sme zastavili všetky hodiny a zahodili kalendár, vnútorné hodiny nezastavíme nikdy. Máme ich v sebe už pred narodením a nezastavili by sa ani vtedy, keby sme nemohli vnímať svetlo a tmu. Dokázali to aj nemeckí výskumníci v inštitúte Maxa Plancka, keď zatvorili dobrovoľníkov na štyri týždne do úplne izolovaných podzemných komôr. Ich biorytmus nezmizol, len sa predĺžil na niečo cez 25 hodín.
Cykly biorytmu sa týkajú každého človeka
Biorytmy boli objavené okolo roku 1900 a v princípe vyjadrujú priebežné zmeny vo fyzickej, emocionálnej a intelektuálnej kondícii človeka. Každý rytmus začína dňom jeho narodenia a končí smrťou. Všetci sme objektmi ich vplyvu, aj keď nie všetci ich pozorujeme tak, ako sú vo všeobecnosti zavedené. Každý človek však vníma striedanie svojich dobrých a zlých stavov na rôznych úrovniach.
Striedanie cyklov nad nami vládne po celý život
Fyzický biorytmus človeka je najkratší a je zodpovedný za silu, výdrž, sebadôveru, energiu, odvahu a agresivitu. Emocionálny biorytmus určuje nálady, depresie, optimizmus, šťastie, kreativitu, duševnú pohodu a emocionálnu citlivosť. Intelektuálny biorytmus vplýva na silu rozumu, vnímanie, bystrosť, úsudok, schopnosť robiť rozhodnutia a triezve uvažovanie.
Každý rytmus má dve fázy, pozitívnu a negatívnu. Dni, kedy biorytmy prechádzajú z jednej fázy do druhej sa nazývajú kritickými dňami alebo dňami prechodu. Tieto dni sú zvlášť dôležité, pretože vtedy sme najviac náchylný na nehody, nestálosť a chyby. Práve preto by sme svojmu telu i duši mali čo na najviac naslúchať a svoje konanie im prispôsobiť.
V bežných podmienkach je náš biorytmus ovplyvnený vonkajším prostredím. Predovšetkým striedaním dňa a noci. 24-hodinový rytmus je pre fungovanie nášho organizmu najdôležitejší. Diriguje ho skupina buniek v medzimozgu, ležiaca presne tam, kde sa krížia zrakové nervy oboch očí. Má tak odtiaľ dobrý prehľad, či je vonku svetlo, alebo tma. Informáciu pošle cez nervy k epifýze, ktorá podľa toho začne produkovať hormón melatonín. Pri svetle ho vytvára málo, v tme najviac. Čím viac melatonínu vzniká, tým viac je naša aktivita utlmená a upadáme do spánku. Keď jeho hladina zase klesá, prebúdzame sa s novými silami. Okolo 6. hodiny začína srdce biť rýchlejšie. Krvou prúdia živiny, ktoré dodávajú bunkám potrebnú energiu a dreň nadobličiek vyvrhne konskú dávku adrenalínu a noradrenalínu . Má to organizmus nakopnúť k naštartovaniu organizmu a postupne stúpa až do 11. hodiny, kedy sme schopní najlepšie zvládať aj tu najťažšiu prácu.
Popoludní je ale energia preč. Mozgová kôra štrajkuje a pečeň zadržuje dôležitý glykogén, ktorý potom chýba svalom. Ešte horšie sú na tom ľudia v južných oblastiach, kde je popoludňajší útlm podporený únavnou horúčavou. Preto si južania zvykli po obede tráviť siestu. Ich pracovný deň sa tak delí na dve polovice, druhá začína okolo 15. hodiny. To už výkonnosť organizmu opäť rastie a vrcholí okolo 17. hodiny, keď srdce pumpuje do krvného obehu viac krvi a svaly majú množstvo sily. O toto čase nám aj najviac chutí jedlo. Aktívna podžalúdková žľaza podporuje trávenie a v krvi je malá koncentrácia hormónu kortizolu, vďaka čomu zmyslové bunky reagujú citlivejšie. Okolo 18. hodiny je telesná teplota najvyššia. Potom ale začne klesať a s ňou pomaly aj aktivita organizmu.
Nezostáva teda iné, než svojmu biorytmu načúvať. Jeho narušovanie sa totiž podľa mnohých odborníkov po psychickej aj fyzickej stránke rozhodne nevypláca.