Nech to znie akokoľvek pateticky, základom kvalitných vzťahov je sebaláska. Na túto tému už vyšli tisícky kníh, no všetky majú jedného spoločného menovateľa – pokiaľ sa človek nenaučí milovať seba samého, nedokáže si pritiahnuť milujúcu polovičku.
Sebaláska zahŕňa spokojnosť so svojím telom, povahou, charakterom, spôsobom myslenia, ale i so životom ako takým. Akýkoľvek odpor od nás čistú lásku odpudzuje, prípadne k nám „magnetizuje“ nevhodných ľudí. Buď takých, ktorí majú rovnaký problém so sebaláskou a sebaúctou, alebo takých, ktorí budú našu slabú sebadôveru ešte viac nahlodávať a ničiť. Je dokázané, že osoby, ktoré sa nemajú dostatočne rady, sužuje „pustošivá“ samota alebo žijú po boku agresívnych, citovo otupených, uzatvorených, neverných či extrémne žiarlivých ľudí.
Budovanie sebalásky spočíva v chválení seba samého, v zdravom egoizme, ktorý neškodí iným ľuďom, v schopnosti povedať „nie“, v dopriatí si blahobytu – materiálneho i duševného, v pozitívnom myslení, uvažovaní a očakávaní, v schopnosti byť sám so sebou – bez nevyhnutnosti silou-mocou sa pripútať k inému človeku.
Funkčnosť alebo nefunkčnosť vzťahov, do ktorých vstupujeme, závisí aj od rodových kódov. Jednoducho povedané – to, ako milujeme a ako druhým dovolíme milovať naše „ja“, závisí od takzvanej rodovej alebo rodinnej „genetiky“. Ak sme vyrastali v harmonickej rodine, kde si jednotliví členovia odovzdávali dostatok pozitívnych emócií, s najväčšou pravdepodobnosťou máme plnohodnotný vzťah. Naopak, v prípade, že bola naša rodina rozdrobená, narušená, zničená a presiaknutá negatívnymi energiami, čistá láska sa nám vyhýba velikánskym oblúkom. Rodové kódy, ktoré v sebe ukrývame, sa dajú odstrániť afirmáciami, modlitbami, silnými „vibráciami“ pochopenia, odpustenia a prijatia, ale aj špecifickými terapeutickými metódami - regresnou terapiou, hypnózou či presvetľovaním minulosti.
Citová sféra je vo veľkej miere ovplyvnená karmou, teda nánosmi z minulých životov. Karmické zákony fungujú na jednoduchom princípe – to, ako sme zasiali v predošlých inkarnáciách, zasahuje do nášho súčasného „bytia“. Ak sme vytvárali dobro, vracajú sa nám pozitívne momenty – vrátane kvalitného ľúbostného života. Naopak, ak sme tvorili zlo, skutočné šťastie nám uniká.
Karmický vzťah skončí, keď sa splatí osudový dlh.
Mnohí z nás si myslia, že keď sa povie spojenie „karmický vzťah“, ide o plnohodnotný a dlhodobý zväzok. Omyl! Karmické vzťahy takmer nikdy nebývajú na celý život, ale len na určité obdobie; kým sa nesplatí osudový dlh či rest. Keď dôjde k naplneniu tohto „záväzku“, vzťah sa skončí – a vy môžete spraviť čokoľvek na jeho záchranu, no neúspešne. Opozitom karmických vzťahov sú zväzky duchovné a životné. Ide o čisté spojenia lásky na celý život.
Karma ako taká so sebou prináša ešte jednu peripetiu – takzvané negatívne karmické dohody. Ich dôsledkom býva napríklad dlhodobá samota. Ľudia, ktorých sužuje, chcú vedieť, prečo je to tak a kedy im sudičky pošlú do cesty duchovného partnera či partnerku. „Kľúč“ sa nachádza práve v karmickej zmluve. Daná osoba podpísala pred aktuálnou inkarnáciou akúsi osudovú listinu, ktorá ju striktne viaže ku konkrétnemu jedincovi. „Vesmírna“ zmluva neumožňuje otvorenie srdca pre nikoho iného. Človek potom čaká na naplnenie dohody, a teda na príchod vysnívaného partnera. Je však možné, že životné okolnosti nehrajú do karát tomu, aby sa ich spoločné cesty preťali, a preto ostávajú v hladine zúfalého čakania, hľadania, prázdnoty a vákua.
Nepriaznivý účinok takýchto zmlúv sa objavuje aj v iných prípadoch, napríklad pri chorobnej nafixovanosti na určitú osobu. Jestvuje množstvo ľudí, ktorí sa nedokážu odpútať od predošlých partnerov, hoci tí im dávajú jasne najavo, že s nimi už nechcú mať nič spoločné. Ustavične na nich myslia a pociťujú akési neviditeľné magnetické nitky. Aj v tomto prípade za to môžu nevýhodné osudové zvitky, ktoré treba zrušiť. Až potom dôjde od odkódovaniu nezdravej primknutosti.