Chcela by som sa s vami poradiť, lebo som sa ocitla v patovom situácii a skutočne neviem ako ďalej. Mám manžela, o ktorom viem, že je pre mňa ten najlepší a myslím si, že aj ja som pre neho tou najlepšou, sme spolu tridsať rokov a by sme mohli mať nádherný život.
Dobrý deň,
chcela by som sa s Vami poradiť, lebo som sa ocitla v patovom situácii a skutočne neviem ako ďalej. Mám muža, manžela, o ktorom viem, že je pre mňa ten najlepší a myslím si, že aj ja som pre neho tou najlepšou, sme spolu tridsať rokov a máme zdravú dcéru a v podstate by sme mohli mať nádherný život. Sú tu ale dve veci, ktoré mi na mojom, inak dokonalom muži veľmi vadí a neviem, ako sa s nimi mám naučiť žiť. Tá prvá je jeho mama. Má k nej pekný vzťah... taký pekný, že ma občas napadá, že sú dodnes spojené pupečnou šnúrou. Manžel ju považuje za najdôležitejšiu ženu v živote – až potom som ja. Svokra býva v inom meste ale príde k nám často na návštevy, niekedy aj na niekoľko dní a vždy, keď príde, tak už predtím trpím nespavosťou a mám úzkostné stavy. Manžel nič netuší, o jeho mamine sa doma nebavíme. Keď zaznie nejaký ľahko negatívní názor o jeho mamine, tak sa na mňa hneď zaútočí a začne zvyšovať hlas. Mne ale vadia jej časté návštevy a vadia mi aj dni, keď je u nás. Ja sa cítim ako piaté kolo u auta. Je mi lúto, že nerozlišuje pojem manželka a mamina. Ale chciet to s ním riešiť je nemysliteľné. A keď niečo slušne naznačím, je zle...
Druhá vec, ktorá mi na manželovi vadí je jeho márnosť. Nikdy neprizná chybu. Keď sa pohádame, neustále mi skáče do reči a nenechá si nič vysvetliť. Každú hádku obráti proti mne, všetko je moja chyba. Napríklad – keď som mala narodeniny, tak so mnou vôbec nebol, strávil celý deň s kamarátmi v krčme. Čakala som, že mi dá aspoň najavo, že nezabudol, ale bohužial ten deň bol ako každý iný a mi to bolo večer lúto, ale on začal revať, že čo čakám, veď sme oslavu naplánovali na víkend, až bude čas. Pripadala som si ako hlúpa husa, že som chcela v deň svojich narodenín aspoň objímať. Ale viac ma mrzelo, že nepovedal, máš pravdu, mohol som ťa vzať aspoň na obed alebo doniesť kytičku, ale miesto toho to zase obrátil proti mne, takže z toho vyšiel ako chudák, ktorému som pokazila deň. On sa jednoducho neviem ospravedlniť a mne to potom dlho trvá, kým sa s ním zase dokážem baviť. Každá výmena názoru s ním je len strata času. On nikdy nevidí svoje vlastné chyby. Naviac, je to typ, koho rešpektujem, takže by potrebovala poradiť, ako sa zachovať pri ďalšej hádke. Viem, že som v našom vzťahu ten slabší, ktorý toho druhého „miluje viac”. Nikdy opravdu neviem, ako ďalej. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Kamila
Odpoveď
Tak, milá Kamila, skúsme si na to pozrieť spolu. Je silne pravdepodobné, že väčšina ludí, ktorí by sa ocitli v podobnej situácii, by celú vec riešila odchodom zo vzťahu. Nemá predsa cenu hrať v nejakom milostnom duetu blízkych príbuzních tretie husle. Keď vám váš manžel dáva v prítomnosti svojej matky najavo, te si vás neváži, tak si vás proste neváží a to ani v jej neprítomnosti. Vy to síce popisujete tak, že keď vaša svokra u vás nie je, máte po svojom boku najlepšieho chlapa na svete. Neverte tomu, že muž po vašom boku je koktail z doktora Jeckylla a pána Hyda – Jeckyll bez svokry, Hyde so svokrou – väčšina ludí má len jednu osobnosť, ktorá sa v rôznych situáciach prejavuje inak – podľa okolností a podľa toho, čo si dotyčný myslí, že si môte dovoliť... Takže ten človek, ktorého je možné identifikovať podľa odtlačok prsta, tvaru zorníc alebo podľa DNA a ktorý sa po vašom boku vyskytuje ako váš manžel, vás podceňuje a neberie na vedomie. Ste pre neho vychovateľka jeho dcéry, služka a domáca utešiteľka jeho sexuálních potrieb. To je asi tak všetko. Pokiaľ to takto akceptujete, môžete pokračovať v harmonickom spolužití so svojim majiteľom, ale nečakajte, že sa niečo zmení. Len tak mimochodom, viete, ako je na tom váš manžel finančne? Koľko zarobí, koľko peňazí má na konte a viete tiež, či nedostáva nejaké peniaze od maminky? Človek nemusí ani byť skúseným psichológom, aby ho napadlo, že za chovaním vášho muža nemusí byť len citová závislosť. Matky si často kupujú svojich dospelých synov. To prirovnanie vzťahu medzi maminkou a synom k pupečnej šnúre nie je tak od veci... obraznou pupečnou šnúrou nemusí prúdiť len jedlo duchovného, či emotívneho charakteru a človek si rýchle zvykne na energeticky vydatnú výživu, ktorá je všeobecne chápané ako ekvivalent všeobecných hodnosť. Dúfam, že to hovorím dosť jasne.
Ked pomyslíte, čo by ste mohli v tejto situacii, do ktorého ste sa samozrejme dostala vlastnou vinou, rýchlo robiť, skúste si pripustiť, že „nepriateľ”, či „súťažiaci” alebo „protivník” sa najlepšie porazí jeho vlastními zbraňami. Takže neriešte jeho maminku, ale skúste hovoriť o tom, že sa chystáte na pár dní k vám doma pozvať svojho otca, ktorého ste už dlho nevidela a pretože je to muž vynikajúcich charakterových vlastností, tak sa po neho veľmi túžite, ale nedrží sa dlho, najviac týždeň...
Raven Argoni