Neverila som kartám a napriek tomu našeptávajú pravdu. Neverila som svojmu telu, aj keď podávalo jednoznačne zrozumiteľné signály. Neverila som svojim priateľom, neverila som ja nikomu.
Čas je divná vec. Lieči, dokázal to už tisíckrát, napriek tomu neupokojí. Zmení naše myšlienky. Včom som si bola stopercentne istá pred niekoľkými mesiacmi, dnes som presvedčená práve o opaku, bez toho, že by sa prihodilo niečo zvláštne. Len čas plynie.
Bola som zamilovaná, túžila som, a zbláznila som sa kvôli niekomu, o kom sa po uplynutí niekoľkých mesiacov ukázalo, že nikdy nebude schopný a ani nemá v úmysle moju lásku opätovať.
Pre mňa bol on tou najkúzelnejšou osobou na zemi i v okamihu rozchodu. Ľahko a navonok bez citovej búrky vzal na vedomie, že sa náš vzťah ukončil. Nemyslela som si, že sa niekedy oprostím od bolesti, ktorú som vtedy pociťovala. Bolo mojím presvedčením, že ma bude sprevádzať až do konca života, nikdy sa už nepostavím na nohy. Nikto a nič ho nemôže nahradiť.
Je to tak, že každý z nás už niečo také pociťoval?
Hoci, moja duša bola v troskách, moje telo začalo hneď daný deň pracovať inak. Nejedla som viac, ale aj tak sa na mojom na kosť vyziabnutej tele začali usadzovať vytúžené kilá. Od tohto dňa mi začali rásť úplne vylámané nechty. Vlasy mi zesilněly a ako mávnutím prútika zmizli aj neustále sa vracajúci kŕče žalúdka. Po večeroch mi kniha vypadla z rúk už po prvých troch stranách a upadla som do hlbokého spánku a nezobudila som sa až ráno. Nepotrebovala som ani jednu tabletu uspávajúceho prostriedku.
Prekvapene som zmenu sledovala, bola som predsa ešte stále hlboko zarmútená, a dennodenne som bojovala s démonmi, ktorí mi v najhorších chvíľach našeptávali: Zavolaj ho, napíš mu, stretnite sa s ním, vráť všetko späť do pôvodného stavu!
Hovorí sa, že každá choroba má svoj pôvod z duševného stavu, ale ešte nikdy som tak reálne neprežila takú vec, kedy jediné rozhodnutie prinieslo taký výsledok.
Moji priatelia, s ktorými som sa niekedy podelila o svoj život, s obavami pozorovali moju náladu, ktorá sa menila od bojovné po nebezpečne veselú, inokedy choro letargickou, vedľa vyvoleného muža a potom bez neho. Podporovali ma a obklopili ma svoju pozornosťou, ale ani im som neverila.
Moja čarujúca priateľka mi viackrát vykladala karty, mala snahu ma uistiť v tom, že to všetko prejde. Prejde trápenie, peklo, navyše aj ten cit, ktorý ma teraz ešte drží v zajatí.
Karty, ktorým som neverila, mi dávali pri každej príležitosti jednoznačnú odpoveď. Stáli na strane mojej priateľky.
Prikyvoval som, nechcela som odporovať, ale hlboko v mojej duši som vedela, že nemôže mať pravdu. Tento pocit sa nestratí nikdy.
Snáď som ani nechcela, aby sa stratil, snáď som lipol na utrpenie, preto som sa dennodenne pozrela na spoločenský portál na jeho myšlienky, stretávame sa tam do dnešného dňa.
Uplynuli štyri mesiace.
Čas sa dostal do môjho mozgu, duše a všetko preorganizovala. Nenájdem konkrétnu vec, neexistuje taká veta, taký obraz, ktorý by býval zrušil moje očarenie, napriek tomu som si dennodenne všimla, že sa mi už nepáči, čo píše.
Už sa nerozplývám pri pohľade na jeho fotku. Už ma nezaujímajú jeho myšlienky. Nie on sa zmenil, ja ho vidím inak.
Cítim sa dobre. Nemám žiadne bolesti, ani telesné, ani duševné.