Láska je najčistejšia energia, ktorá vládne celým vesmírom. Ak milujeme, sme šťastní, ak nemilujeme sme nešťastní. Ale nemýľme si pojmy s dojmami, lebo láska má veľa podôb.
Prameň lásky máme v sebe
Zo všetkého najdôležitejšia je láska vo všetkých svojich formách a podobách. Neexistuje nič dôležitejšie ako ona. Skutočná láska dáva voľnosť, je chápajúca a nie je na ničom závislá. Lieči a mení zlo v dobro, odráža sa aj v maličkostiach, gestách, postojoch. Láska je teplo, láska je svetlo. Za láskou netreba chodiť ďaleko, pretože ona už je prítomná. Vo vnútri každého z nás, lebo sme sa s ňou narodili. Kto ju chce prijímať , musí ju byť schopný aj dávať. Milujúci človek je schopný prijať straty tak, aby to neovplyvnilo silu jeho lásky.
Prejavovať lásku znamená využiť každú príležitosť urobiť niekomu radosť, poskytnúť službu, venovať svoj čas, dodať nádej, veriť a pomôcť človeku stať sa lepším...
Sebaláska
Milovať seba samého nie je žiaden narcizmus. Je to prvý predpoklad toho, aby sme dokázali milovať aj iného človeka. Naučiť sa milovať seba chce veľa trpezlivosti a veľa snahy. Popracovať na sebe, na vlastnostiach, ktoré nám bránia vo vlastnom rozvoji a ktoré na sebe nemáme radi. Prvý krok k sebaláske je nájsť seba samého, svoje JA. Človek predsa nemôže milovať niečo, čo nepozná, ani keď je to on sám. Preto musí zistiť, kto naozaj je a čo skutočne chce, čo ho robí šťastným. Popracovať na sebe neznamená stať sa dokonalým, ale využívať vlastnosti a schopnosti, ktoré máme a prijať vlastnosti, ktoré na sebe nemáme radi. Ak na sebe niečo nemáme radi, buď to prijmime, alebo sa to snažme zmeniť. Naučme sa byť sami sebe láskavými priateľmi. Myslime na vnútorné dieťa vo svojom srdci, ktoré je závislé na láskavom zaobchádzaní. Spomeňme si naň vždy, keď sme náchylní si ubližovať.
Sebaprijatie predchádza sebaláske. Pokiaľ sa neprijmeme takí, akí sme, len ťažko sa dokážeme milovať. Aj v biblii je napísané: „Miluj blížneho svojho ako seba samého“.
Veľa ľudí túži po partnerovi snov. Veľa ľudí si myslí, že len s ním budú naozaj šťastní a konečne zažijú skutočnú lásku. Takto sa len klamú. Kým človek nemiluje seba, nemôže byť vo vzťahu skutočne šťastný a nemôže ani nájsť partnera snov. Kým nemiluje seba, bude časom na partnerovi vidieť chyby, on bude vidieť chyby na ňom a navzájom si ich budú vyčítať. Nemôžeme dať iným to, čo sami nemáme. Nemôžeme dať iným lásku, ak ju nemáme v sebe. Láska v každom z nás je tá pravá láska, po ktorej všetci tak veľmi túžia a tak zúfalo sa ju snažia nájsť.
Nebráňme sa plaču
Slzy sú liečivý prameň, vyvierajúci z duše.
Láska, úcta a pozornosť sú kúsky z mozaiky šťastia každého človeka, hoci to nemusí byť okamžite zrejmé. Kto sa však díva srdcom, vidí tieto potreby aj za maskami slúžiacimi ako ochrana pred zraneniami duše. Mnohí ľudia sa obrnia preto, lebo ich duša je boľavá a boja sa ďalších zranení. Navonok pôsobia tvrdo, neprístupne, srdce je opancierované, zatvorené, hrozí im , že načisto zatvrdnú a predčasne zostarnú. A toto ich zranenie sa nedá liečiť, pokiaľ nedovolia, aby sa srdce otvorilo.
Preto vyplačte slzy, ktoré mali byť vyplakané a dovoľte aj iným plakať. Prejavy spontánnosti a zraniteľnosti sú predsa prirodzené. Nevyjadrené, potlačené pocity nahlodávajú psychické aj fyzické zdravie. Plač lieči a hojí rany vtedy, keď sú vyčistené vlastnými slzami.