Raz, keď som práve dorazila do môjho hostinca pri bare stál veľmi sympatický chalan a popíjal svôj drink.
Samozrejme, že som sa tvárila, že ma vôbec nezaujíma. V ten večer bola aj diskotéka, nakoniec ma teda pozval na parket a pretancovali sme celú noc. To iskrenie medzi nami sa dalo krájať.
Nemal ani 21 a ja som už vtedy mala 27. Myslela som si, že ako to rýchlo prišlo, tak aj odíde. V nasledujúcich dňoch, sa však vždy bol pár minútach potom, čo som vstúpila do hostinca yjavil aj on. Bolo mi to aj divné a ako sa neskôr ukázalo, bol dohodnutý z čašníkmi. V tej dobe som žila v umierajúcom vzťahu a mala taktiež aj milenca. Z týchto dôvodov som neverila vo vážnosťtohoto vzťahu. Ešte aj samotnú myšlienku som od seba odháňala. Avšak Alex chcel iba mňa. Aj vtedy keď sa pár krát stalo, že všetci traja chlapi sa objavili v mojom hostinci... Môjho životného partnera poznali obidvaja chalani, ale môj životný partner chalanou a chalani navzájom sa poznali iba ako, dobrí a zábavní hostia.
SMS správy mi posielal bez zastavenia. Z jednej z týchto sms sa dozvedel, že som sa odsťahovala od môjho partnera. Večer Alex ku mne prišiel, ale len sedel na podlahe vedľa postele a nepovedal ani slovo. Po niekoľkých stretnutiach sa však všetko zmenilo. Jeden deň si priniesol vankúš a druhý deň aj perinu. A za necelý mesiac, už býval u mňa. Ešte aj vtedy som si myslela, že tento vzťah dlho nevydrží , ale Alex ma neustále obdarúvával krásnymi slovami, šperkami, kvetmi. Nemala som toľko prstov, koľko prsteňov mi kúpil! A každý týždeň sa ma opýtal či sa zaňho vydám a či mu porodím dieťa?!
Bola som zmätená, bezradná či takto náhle a s takým vekovým rozdielom mám ísť do takéhoto vzťahu? Preto som navštívila jednu moju “priateľku”
Dagmarku, ktorá je najlepší poradca vo veciach lásky, a aký má názor na situáciu, ktorá sa vyvíja okolo mňa. Jej odpoveď bola jednoduchá: "vek nie je prekážkou" – nakoľko je
Dagmarka jasnovidka dokáže predvídať vývoj nášho vzťahu. Dnes to už viem aj dokázať, že vo všetkom mala pravdu!
V apríli 2004 sa na našu veľkú radosť narodila dcérka Maja. Veľké hádky sa striedali s veľkými zmiereniami, turbuletný život sme žili, ktorý sme navyše mali okorenený hypotékou a osobnou pôžičkou. Každý deň sme sa hádali pre nezmyselné veci, Alex sa od nás trikrát alebo štyrikrát odsťahoval, ale vždy to trvalo len pár týždňov. Ale také nikdy nebolo, že by sme šli spať nahnevaný. V prípade, že áno, druhý deň sme vstali, ako keby sa nič nestalo.
Alex mal stale menej a menej práce, čo samozrejme viedlo k zníženiu jeho platu. Nemal na výber musel prijať prácu v zahraničí. Stalo sa, že nemohol prísť domov aj 2-3 mesiace. V roku 2012 sa nám podarilo znovu zlúčiť našu rodinku. Od tej doby žijeme šťastne a pokojne v zahraničí. Prenajali sme si krásny 4 izbový byt , boli sme schopní kúpiť si auto a dokážeme slušne vyžiť z výplaty.
Aj napriek ťažkostiam som počúvla
Dagmarku a neodstrčila som muža svôjho života len preto, že bol o 6 rokov mladší. S týmto listom by som sa jej chcela poďakovať, že som nasal naozajstné šťastie.
Katarína z Trnavy