Prečítajte si tú malú rozprávku o sviečkach.
Prvá sviečka sa volá
mier. Je veľmi smutná, lebo jej svetlo síce svieti,ale ľudia žiadný mier nedodržujú. Jej svetielko bolo čím ďalej slabšie, až nakoniec celkom zhaslo.
Druhá sviečka sa volá
viera. Cíti sa, že je zbytočná, pretože ľudstvo nechce o Bohovi nič vedieť. Nemá teda význam, aby sa horela. Miestnosťou zavial prievan a druhá sviečka zhasla.
Tretia sviečka sa volá
láska. Už nemá dosť sily, aby sa ďalej horela. Ľudia ju odložili nabok. Vidia len sami seba a nikoho iného, koho by mali mať radi. A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo.
Vtom vošlo do miestnosti dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo: “Vy predsa musíte horieť, a nie byť zhasnuté!” A takmer sa pustilo do plaču.
V tom sa dostala ku slovu štvrtá sviečka a povedala: “Neboj, sa, pokiaľ ja horím, môžeme znovu zapáliť i ostatné sviečky, lebo moje meno je
nádej.
Dieťa od tejto sviečky zapálilo zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky.
Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote vyhasnúť. A každý z nás by mal neustále udržiavať plamene mieru, viery, lásky a nádeje .