Ako ľudské bytosti túžime po fyzickom kontakte. V skutočnosti si to náš druh vyžaduje, aby neustále rozkvital. Vzťahy, ktoré si vytvárame dotykom, sa stali podkladom pre budovanie ľudskej civilizácie, ako ju dnes poznáme. Bohužiaľ, ako naša spoločnosť pokročila, rozmach fyzického dotyku sa znížil. Dotyk medzi dospelými v modernom svete už takmer vymizol, s výnimkou sexuality Fyzický dotyk je ale dôležitý spôsob, ako sa spojiť a komunikovať. Prináša nám tieto benefity...
Častý fyzický dotyk zlepšuje fyzické zdravie človeka
Objatie neprináša len dobrý pocit, ale môže tiež znížiť srdcový tep a krvný tlak. Tento účinok vás nepovzbudí len v danom momente, vaše telo bude zdravé dlhodobo. Pri dotyku, akým je objatie, bolo preukázané, že posilňuje imunitný systém, znižuje stres a úzkosť. Ak vás objíme človek, ktorému dôverujete, odovzdá vám svoju podporu. Zvýšenie frekvencií objatí by preto mohlo byť účinným prostriedkom pre zníženie škodlivých účinkov stresu. Tí, ktorí prijímajú viac objatí, sú tiež viac chránení pred infekciou.
Fyzický kontakt posilňuje tímovú dynamiku
Keď sa niekoho vhodne dotkneme, napríklad podaním ruky, plesknutím dlaňami alebo potľapkaním po chrbte, vyšleme mu neverbálnu správu spolupráce. Účinky toho sú nielen osobné, ale aj ekonomické. Výskumy zistili, že tímy, v ktorých sa hráči navzájom viac dotýkajú, častejšie vyhrávajú zápasy. Mohlo by to isté platiť aj pre iný tím na pracovisku, či združenie.
Fyzický dotyk podporuje dôveru a bezpečnosť
Ako ľudia sme podmienení spájať sa s niekým druhým fyzickým spôsobom. To je dôvod, prečo sa mnohí ľudia rozhodnú niekomu dôverovať podľa intenzity stisnutia rúk. Neurológ, Edmund Ross zistil, že fyzický dotyk aktivuje orbitofrontálnu mozgovú kôru, ktorá je spojená s pocitmi spokojnosti a súcitu. Aj iné štúdie dokazujú, že dotyk je znakom bezpečia, dôvery a upokojuje. Aktivuje blúdivý nerv tela, ktorý je úzko spojený s naším súcitom. Jednoduchý dotyk môže spustiť tvorbu oxytocínu, hormónu lásky.
Ľudia, ktorí sa často dotýkajú, sú menej agresívni
Bolo vedecky dokázané, že deti, ktoré nezažívali dostatok fyzickej náklonnosti, sú v dospelosti náchylnejšie na agresivitu. Neuropsychológ James W. Prescott zistil, že násilie v spoločnosti často súvisí s nedostatkom kultúrneho dôrazu na materské puto. Keď deti zažívajú milujúci dotyk, učia sa pripájať k ostatným ľuďom zdravým spôsobom. V priebehu rastu sú tak menej náchylné používať dotyk bolestivým alebo násilným spôsobom. Je viac než isté, že materinský dotyk v ranom detstve dláždi cestu pre emočnú stabilitu. Výsledky štúdií nie sú len osobnostné, ale aj spoločenské.