"Večný Bože, ktorý si ustanovil službu anjelov a ľudí tak zázračným spôsobom, daj vo svojej dobrote, aby Ti Tvoji svätí anjeli slúžili v nebi, a aby na Tvoj pokyn pomáhali a ochraňovali nás na zemi, skrze Ježiša Krista, nášho Pána." – Z cirkevnej litánie
Anjeli sprevádzajú človeka už niekoľko tisíc rokov, sú súčasťou kultúry a to nielen náboženskej.
Vo vyše 130 jaskyniach západnej Európy môžeme nájsť 10-15 tisíc rokov staré nástenné kresby bytostí s mystickou gloriolou nad hlavou alebo s krídlami. Éterické bytosti sprostredkujúce kontakt medzi človekom a Bohom, sú súčasťou všetkých troch hlavných monoteistických náboženstiev: judaizmu, kresťanstva a islamu. Vo všetkých časoch a všetkých náboženstvách sa objavujú nádherní poslovia zo svetlých ríši. Anjeli kresťanskej, židovskej a islamskej tradície stoja po boku dévov z Ázie. Mystici všetkých náboženstiev podávali správy o duchovných bytostiach, ktoré žijú v nebeských oblastiach krásy a zároveň bdejú nad osudmi svojich pozemských súrodencov.
Výsledky výskumov ukazujú, že dnes ľudia veria viac v anjelov než v Boha.
Najstaršie vyobrazenia anjelov ako monumentálnych okrídlených postáv nájdeme na výtvarných dielach starých Sumerov a Babylončanov.
POSLOVIA BOHOV
Poslovia bohov boli v staroveku často zobrazovaní ako okrídlené bytosti. Našli by sme ich u starých Peržanov, Asýrčanov, Babylončanov. Starí Gréci prisudzovali úlohu posla bohov Hermovi, ktorého zobrazovali s okrídleným klobúkom a okrídlenými sandálmi. U Rimanov mal podobnú funkciu Merkúr.
Kresťanskí poslovia Boží, vyobrazení v starorímskych katakombách alebo na náhrobkoch pozdĺž via Appie, sa v porovnaní s ním nijako nelíšia od obyčajných smrteľníkov. Sú oblečení do tuniky a plášťa a na nohách majú sandále. Na krídla mali podľa Biblie nárok len anjeli vyšších šarží - Serafíni a Cherubíni. Až v piatom storočí sa na obrazoch objavujú s krídlami.
ANJELSKÉ TELÁ
Spravidla sa o anjeloch hovorí ako o bytostiach bez telesnej schránky, žiadostivosti a potrieb. Gnostický učenec Origenes v druhom storočí tvrdil, že ich telá sú transparentné a čím sú priesvitnejšie, tým bližšie k Bohu sa pohybujú. Celé generácie teológov sa preli o látku, z ktorej je telo anjelov vytvorené. Raz to mal byť oheň a vzduch, inokedy oheň a duchovná podstata alebo svetlo s éterom. Ešte v 13. st. zastával svätý Bonaventura názor, že len sám Boh je čistým duchom a anjeli preto nemôžu existovať bez materiálnej substancie. Na rozdiel od Bonaventury Tomáš Akvinský jednoznačne prehlásil, že podstatou anjelskej existencie je čisté duchovno. Čo však nevylučuje, že anjeli občas môžu prijať i telesnú podobu.
ANJELI STRÁŽNI
Podľa prastarého kabalistického učenia jestvuje 72 Strážnych Anjelov, ktorí sú z 9 rodov a každý rod má 8 Anjelov, pričom každý Anjel ovláda 5 stupňov znamení Zverokruhu. Človek pri narodení dostáva Anjela strážneho podľa dátumu narodenia. So svojim Ochrancom sa môže spojiť formou vnútorného hlasu len vtedy, ak svoje srdce naplní láskou k všetkým živým tvorom. S Anjelom sa nedá komunikovať na rozumovej alebo fyzickej báze. Jediným spojivom je hlas nášho srdca.
STRÁŽNI DUCHOVIA
Na uľahčenie rozhodovania sa a pre vývoj vlastnej vôle má každý človek ešte svojho „strážneho ducha“. Ide v podstate o jemno hmotného ducha - človeka, ktorý žil nedávno na Zemi, preto dobre pozná pozemské pomery, ale aj svojho zverenca, najmä jeho slabosti.
Podľa zákona rovnorodosti trpí alebo trpel podobnými nedostatkami, preto ho dokáže lepšie pochopiť. Jeho úlohou je radiť svojmu zverencovi pri vážnych rozhodnutiach a varovať ho pred nebezpečenstvom a pádom. Touto činnosťou sa sám zdokonaľuje v jemno hmotnosti a nemusí sa už vteliť na Zem, keď ho tam nepúta zákon spätného pôsobenia. Jeho vplyv vníma človek cez cit ako hlas svedomia, len ako radu, aby dospel k vlastnému rozhodnutiu - k rozvinutiu slobodnej vôle. Každý strážny duch je o niečo lepší a dokonalejší než jeho zverenec. Nie je anjelom, aj keď ten názov sa zaužíval. Podľa zákona rovnorodosti je medzi človekom a strážnym duchom malý rozdiel v duševnom vývoji. Omnoho vyšší duch alebo anjel by totiž nedokázal človek a v jeho pozemských želaniach a chybách pochopiť. Tým, že strážny duch ho o čosi prevyšuje, urýchľuje svojím vplyvom jeho vývoj. Keď zverenec dá na jeho rady, má strážny duch z toho radosť, a naopak trápi ho, keď sa jeho zverenec neriadi hlasom svojho svedomia. Podľa zákona o slobodnej vôli nemôže strážny duch človeka do ničoho nútiť ani nasilu odrádzať, i keď mu hrozí pád, ba aj smrť. Každý človek, bez ohľadu na kvalitu svojho života, má strážneho ducha alebo niekoľkých - je to zákon. Nik nie je bez pomoci. Vyššou hierarchiou strážneho ducha je duchovný vodca, ktorého dostane človek s vyššími duševnými kvalitami.
- Olianna -