V čase slnovratu, keď vegetácia spí a slabé Slnko bude iba pomaly nadobúdať svoju silu, zdobíme svoje domovy niektorými tradičnými výzdobami. V zhone dní si už sotva uvedomujeme ich pôvodný význam a symboliku. Ide predovšetkým o rastliny, ktoré sú zelené aj v zime a staré národy ako Rimania, Gréci či Germáni im práve preto pripisovali nevšednú vitalitu. Zato sa tešili úcte a ako výraz obnovujúcej sa životodarnej sily zaujímali popredné miesto pri sviatočných zimných rituáloch.
VIANOČNÝ STROMČEK
Vianočný stromček ozdobovali už Starí Rimania počas Saturnálii, osláv zimného slnovratu zasvätenému Saturnovi.
Medzi prvé vianočné ozdoby patrili mesiačiky a hviezdičky z cesta, ktoré symbolizovali znovuzrodenie. Vyzdobený kresťanský stromček si získal popularitu najmä za života Martina Luthera Kinga. Mihotavé sviečky mali pripomínať hviezdny zázrak. Vianočné stromčeky ihličnany sa zdobili aj zlatými a striebornými ozdobami, čo boli farby Slnka a Luny. V Rakúsku sa naň v skorších dobách dávali výlučne červené jabĺčka a sviečky, ako i pečivo – znak hojnosti a zároveň obeti. U nás sa prvé vianočné stromčeky objavovali tiež až na počiatku 19. storočia, ale boli skôr výsadou bohatších rodín.
VIANOČNÁ HVIEZDA
Znalkyňa ľudových tradícií Casandra Easonová vo Veľkej knihe tradičnej mágie v súvislosti s týmto pôsobivým červeným kvetom pripomína mexickú legendu o malom chudobnom chlapcovi, ktorý sa v smútku nad tým, že nemá čím prispieť na štedrovečernú dobročinnú zbierku, horko rozplakal. Z jeho sĺz padajúcich na zem začali vyrastať prekrásne červené kvety, ktoré vzal a odniesol do kostola. Dnes tento kvet poznáme ako „Vianočnú hviezdu“ a má nám pripomínať, že Vianoce nie sú sviatkami materiálnych darov, ale predovšetkým lásky a dobroty. Rastlina skutočne pochádza z tropických oblastí Mexika a v bytových podmienkach potrebuje dostatok svetla, tepla a bohatú zálievku vlažnou, najlepšie odstátou vodou.
CEZMÍNA
V predkresťanských dobách sa s cezmínou stretávame už pri spomínaných starorímskych Saturnáliách, kedy Rimania posielali čerstvé vetvičky cezmíny ako pozdrav priateľom. T cezmíny, zasvätenej Saturnovi mal tento boh kyjak. Cezmíne sa pripisujú ochranné účinky, chráni príbytok a nepustí do domu žiadne zlo, preto sa vo vianočnom čase, ktorý je ponorený do dlhých zmavých nocí vyvolávajúcich v ľuďoch bázeň i strach, vešal nad dvere cezmínový hrniec. Kresťania videli v červených bobuľkách cezmíny symbol Kristovej krvi, v jej pichľavých listoch tŕňovú korunu. V ľudovom herbalizme sa traduje, že cezmína zaháňa bosorky, ale ochraňuje obydlie pred bleskoma ohňom. Najúčinnejšia je pritom práve cezmína trhaná v predvečer zimného slnovratu. Na Štedrý večer sa z cezmíny veštil úspech v podnikaní – jej listy s malými sviečkami sa púšťali po vode, ak plávali dobre, na obzore bol úspech, ak sa potopili, nezdar. Z listov si tiež dievčatá veštili meno budúceho muža a v neposlednom rade sa používala aj v ľudovom liečiteľstve.
IMELO
Imelo sa oddávna považovalo za dar, ktoré nám nebesá servírujú v korunách stromov. Vešia sa nad štedrovečerný stôl, aby zaistilo domu šťastie a spokojnosť po celý nadchádzajúci rok. Takisto je známe, že bozk pod imelom, prastarým symbolom plodnosti, spečaťuje lásku a vernosť. Menej si uvedomujeme, že imelo patrilo už k posvätným bylinám Keltov (zbierali ho predovšetkým za letného slnovratu a okrem liečivých vlastností si ho cenili aj pre ochranu pred vlkodlakmi či škriatkami a pridávali ho do talizmanov), ale aj starých Grékov, Mytologickej Persefone slúžilo imelo ako kľúč, ktorým otvárala bránu do ríše podsvetia a zároveň symbolizovalo aj obranu pred jeho zlými duchmi. Starí germáni uctievali imelo počas zimného slnovratu, pretože pri prvej orbe nasledujúceho roku ho brali so sebou, aby ho položili na svoju pôdu. Tento obrad im mal zaistiť dobrú úrodu. Mágovia používali imelo na zrušenie negatívnych kúziel, ktoré mali prekaziť lásku, alebo s ním čarovali práve na podporenie a upevnenie partnerskej vernosti. Podľa starého zvyku pochádzajúceho z Anglicka sa povoľovala aj malá roztopašnosť, kedy smel muž pobozkať každú ženu, ktorú zastihol pod zaveseným vianočným imelom. Po takomto bozku sa však z imela vždy odtrhla jedna bobuľka a keď už ostala vetvička bez plodov, ďalšie bozky sa nepovoľovali. Možno táto frivolná tradícia viedla v stredoveku k tomu, že nad vchodmi do verejných domov sa okrem červených lampášov vešalo aj imelo, ako prísľub samopašného hýrenia.
JABLKO
Na sviatočne prestretých stoloch už tradične nesie chýbať ani dekoratívny plod jablone domácej, chutné a zdravé jabĺčko symbolizujúce slnko a nesmrteľnosť. Z mylológie sú známe zázračné zlaté jablká Hesperidiek, jablko sváru bohyne Eris či najznámejšie osudné starozákonné jablko zo Stromu poznania. Počas zimných sviatkov sa chodilo k jabloniam, na ktoré sa vešali rôzne drobné obety ako vyjadrenie úcty a prosby o dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. Z jabĺčok sa potom na Vianoce hojne veštilo. Po večeri sa rozkrajovalo a tvar rozkrojeného jaderníka prezrádzal, čo čaká človeka v ďalšom roku. Ak mal tvar hviezdičky, predznamenávalo to šťastie a zdravie, ak kríža, tak chorobu. Známe je aj veštenie mena svojej životnej lásky. Stačí iba jabĺčko opatrne dookola olúpať tak, aby sme neporušili špirálu šupky. Potom ju vezmeme do ruky, v mysli sa sústredíme na otázku a hodíme šupku cez ľavé rameno na zem. Z poskrúcaného tvaru vyčítame partnerovu iniciálu jeho krstného mena.
Alebo iné kúzlo: na nohy svojej postele priviažte kúsok cezmíny a pred spaním zjedzte pečené jablko. Kto na vás vo sne prehovorí, ten vás skutočne miluje! Na Slovensku vydajachtivé dievčatá zisťovali meno ženícha s pomocou tzv. Luciinho jabĺčka. Na Luciu, teda 13. decembra, si vybrali jedno jabĺčko a každý deň až do Štedrého dňa doň zahryzli. Na Štedrý deň ho šli dojesť na priedomie a keď okolo šiel nejaký muž, považovali ho buď rovno za ženícha alebo podľa jeho krstného mena vedeli, ako sa raz ten pravý bude volať.
Napokon, treba ešte dodať, že jablko je skutočne umnou ozdobou vianočnej tabule, pretože má vysokú výživnú hodnotu, upravuje trávenie a vysokú hladinu cholesterolu. Preto počas vianočného hodovania dvojnásobne platí známe odporúčanie, že jedno jablko denne zaháňa lekára...
- Olianna -