Prečo staroveké náboženstvá? Odpoveďou je, že človek viac pochopí súvislosti s dneškom. Slovo terapeut, ktoré sa dnes používa najmä v psychológii, má pôvod v náboženstve. Popísal ho židovský filozof Filón Alexandrijský vo svojom diele De vita contemplativa. Pojem Therapeutae označoval skupinu ľudí v Egypte žijúcich pri jazere Mareotis, tiež zo soli ako Mŕtve more. A bez soli, vraví biblia, ako keby nebol možný nijaký obetný dar.
Slovo "Esén" vychádza z aramejského slova "Assaya", čo je "uzdravovateľ". V encyklopédii Britannica stojí, že skupinu podobnú Esejcom v Egypte označovali slovom "Therapeutae". Jej životný štýl sa veľmi podobal na Esejcov, ale bol viac intelektuálny.
Esejci alebo aj Eséni boli starovekou asketickou skupinou kdesi na okraji vtedajšieho judaizmu, ktorá pôsobila okolo druhého storočia pred Kristom až do prvého storočia po Kristovi. Popri názorovom prúde Farizejov a Saducejov predstavovali užšiu názorovú skupinu a so svojimi ideálmi o náboženskej čistote sa dostali do sporu s hlavnými náboženskými orientáciami tej doby, z dôvodu čoho sa usídlili mimo hlavných centier a väčšiu komunitu vytvorili pri Mŕtvom mori. Žili tak trochu podobne ako dnes v kibucoch, čo sú komunity v Izraeli, ktoré si vzájomne zdieľajú spoločný majetok.
Esejci svoje životy odovzdali do dobrovoľnej chudoby, asketizmu a zriekaniu sa svetských túžob. V oblasti v tej dobe bolo ešte viac takých skupín. Písali o nich niekoľkí starovekí učenci ako Plínius starší a verejnosť by sa nikdy o nich podrobnejšie nezaujímala, keby ich nepreslávili zvitky od Mŕtveho mora, ktoré obsahujú rôzne dávnoveké texty vrátane Starého zákona. Tieto zvitky postupne objavili v jaskyniach (Kumrán) v rokoch 1947 až 1956 a historici ich považujú za veľký archeologický klenot.
Filón Alexandrijský uviedol, že v Júdsku žilo okolo štyritisíc Esejcov a okolití ľudia ich opisovali tak, že prejavovali veľkú lásku k ľuďom, boli čestní, ľudomilní, usilovali sa o nezávislosť a rovnosť. Žili v celibáte a na spoločnom mieste, so spoločnou stravou, nepoužívali otrokov, svätili sobotu a väčšinu času venovali štúdiu náboženských princípov starozákonného posolstva.
O Esejcoch sa predpokladá, že svoje učenie odvodzovali zo starodávneho kňazského smeru, ktorý vychádzal z biblického kňaza Tzadoka alebo Cádóka, ktorý pôsobil už za čias Šalamúna. V Starom zákone v Prvej knihe kráľov stojí (4:4):
"Benája, syn Jójádov, bol veliteľ vojska, Cádók a Ebjátár boli kňazmi."
Sídlo Esejcov v Kumráne bolo zničené Rimanmi okolo roku 70 po Kristovi, ale Esejci nežili len tam.
Esejci a kresťanstvo
Kvôli ich uzavretosti je ťažké povedať, či uznali Krista alebo nie, ale v každom prípade vieme, že to bol mesianistický smer s apokalyptickými víziami, ktorý Krista nebral na ľahkú váhu, čo potvrdzuje aj nález niekoľkých novozákonných veršov v Kumráne - mieste pri Mŕtvom mori, ktoré bolo osídlené už dávno pred príchodom Esejcov. Esejci však učenie judaizmu vyostrili a je preto veľmi pravdepodobné, že i keď sa Ježiš správal v mnohých aspektoch podobne ako oni, nepatril k nim, pretože starozákonné príkazy skôr zjemňoval láskou a ich ostrosť (zub za zub) otupoval.
Novodobí Esejci
Odkaz biblie je fascinujúci, tak sa vždy objavovali rôzne náboženské prúdy a svetlo sveta uzreli i podoby Esejcov dneška, ktorí však s tými historickými nemajú nič spoločné. Tvrdia, že Mária Magdaléna založila Rád modrej ruže a krátko po ukrižovaní Ježiša utiekla do oblasti dnešného Francúzska s Ježišovým dieťaťom. Tieto výpovede samozrejme nemožno objektívne dokázať, preto sa mnohí ľudia pozerajú na ne triezvo. Zaujímavé je však, že moderní Esejci veria v Boha (Jah) a aj v Matku Božiu (Bohyňu Jahlah) s rovnakou úctou a tvrdia, že viera iba v jedného Boha alebo v jednu Bohyňu je nesprávna.
Je možné, že v judaizme sú naďalej utajené skupiny. A to, že o nich nič nevieme, ešte neznamená, že neexistujú.
- Olianna -