Škola by mala pomáhať deťom rásť a dospieť. Mala by im pomôcť stať sa zodpovednými, inteligentnými a šťastnými dospelými ľuďmi, ktorí zvládajú život a ktorí svojimi schopnosťami a nadaním prispievajú k zlepšeniu spoločnosti a sveta.
Klasická, štátna škola však k týmto ideálom deti nevedie, skôr naopak. Vo väčšine prípadov prispieva k otupovaniu osobnosti a k vyvolávaniu stresov a obáv. Výsledkom je potom zmätok, skľúčenosť a nešťastné, ovládateľné osobnosti plné strachu. Ak teda zistíme, že škola, do ktorej našej dieťa chodí má tendencie, ktoré mu neprospievajú, asi sa treba zamyslieť nad školou iného typu alebo dieťaťu vysvetliť, čo je správne a čo nie.
Všeobecné tendencie nášho školstva, ktoré sú pre deti v rámci ich vývoja škodlivé:
Tendencia podriadenosti
Učitelia deťom hovoria, čo majú robiť bez ohľadu na to, či sa im to páči alebo nie. Deti musia poslúchať rozkazy, učia sa slepo nasledovať, čo im kto povie. Musia poslušne sedieť v lavici a memorovať množstvo informácií, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vo svojom živote nebudú nikdy potrebovať. Učitelia deťom prikazujú, kedy môžu hovoriť, kedy sa môžu hýbať, kedy môžu jesť a kedy ísť na toaletu. Deti prestanú postupne dôverovať svojmu vnútornému hlasu a podriaďujú sa všetkému, čo od nich autorita vyžaduje. Osobnosť dieťaťa sa tak časom úplne potlačí.
Tendencia nerobiť vlastné závery
Klasická škola u detí nerozvíja schopnosť logického myslenia, ktorá by im pri styku s informáciami umožnila formulovať vlastné závery. Práve naopak. Deti sú donútené veriť veciam, ktoré ich v škole učia, a to bez ohľadu na to, či tieto veci sú pravdivé alebo nie. Deti sú donútené týmto veciam a informáciám veriť aj bez ohľadu na to, či im rozumejú. U detí sa tým stráca schopnosť kritického myslenia.
Tendencia potláčania predstavivosti
Deti majú prirodzene veľkú predstavivosť, no škola dokáže spraviť zázraky, aby ju v deťoch úplne utlmila. Rozvoj tvorivosti takmer úplne potláča, hodiny výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy, divadla, či ručných prác takmer nefigurujú v rozvrhu hodín. Keďže kariéra v oblasti umenia sa považuje za nelukratívnu, ani sa neuvažuje o tom, aby bola súčasťou vzdelávania v školách. U detí postupne zmizne kultivovanie mysle, srdca a ducha.
Tendencia strachu z neúspechu
Vďaka chybám rastieme a stávajú sa z nás múdrejší ľudia. Lenže v dnešných školách deti učia, aby sa báli chýb, ako keby chyby boli nejakým zlom, ktorému sa treba za každú cenu vyhnúť. Deti si myslia, že jediný dôvod, prečo sa musia učiť je, aby zvládli písomku či test. Na deti, ktoré písomku nezvládnu, sa ostatní pozerajú povýšeneckým pohľadom, niekedy ich dokonca pedagógovia zosmiešňujú namiesto toho, aby s nimi chyby rozobrali. A tak sa deti učia urobiť čokoľvek, len aby sa vyhli chybám. To má za následok, že sa neskôr budú vyhýbať skúšaniu nových možností pri dosahovaní ďalších životných cieľov, len aby sa náhodou nedopustili nejakej chyby.
Tendencia vyhýbať sa hraniu
Dnešná škola deti presviedča, že hrať sa nie je správne, hoci deti v hre nachádzajú mimoriadnu radosť, zábavu, smiech... lebo pri hre môžu robiť veci len tak, bezdôvodne, len pre hru samotnú. V klasickej škole je však na hru veľmi málo priestoru, dokonca aj cez prestávky musia byť deti ticho, nesmú behať, spievať, šantiť... Postupne sa naučia nenechať život voľne plynúť, nedokážu sa uvoľniť a naplno si vychutnávať všetku krásu, ktorú život ponúka. A to je veľká škoda.