Veľká noc znamená nový začiatok, a preto príprava na ňu sa riadila požiadavkami novosti a čistoty. Zahŕňala hlavne rituálne umývanie, ako aj obnovovanie a čistenie príbytku, kupovanie nových šiat a, samozrejme, prípravu veľkonočných pokrmov. Prípravy na Veľkú noc sa začali už na Popolcovú stredu - prvý deň štyridsaťdňového pôstu. Počas neho sa nekonali zábavy, svadby, jedlo sa skromne. Pôstny čas ohraničuje šesť nedieľ: prvá je Čierna, vtedy ženy odkladajú do truhlíc pestré oblečenie. Vytiahnuť ho opäť môžu až na poslednú - Kvetnú nedeľu.
Hostina po dlhej dobe pôstu má svoje pravidlá....
Dlhý pôst sa končí veľkonočnými sviatkami. „Tento prechod sa výrazne odrážal aj v skladbe veľkonočných jedál. Na Zelený štvrtok, ktorý je ešte pôstny, sa konzumovali hlavne ‚zelené jedlá‘ - špenát, prívarky z čakanky, púpavy, kelu. Dňom prísneho pôstu bol aj Veľký piatok, Biela sobota už bola venovaná vareniu obradných pokrmov. Jedli sa však často až v nedeľu.
Sobotu postačila kyslá polievka z vývaru z údeného, makové či bryndzové opekance. V niektorých regiónoch sa rodina prvýkrát spoločne a výdatne najedla až po príchode z nedeľnej omše. Spoločné stolovanie malo taký význam ako na Vianoce - dostatok jedál na stole mal zabezpečiť hojnosť po celý rok a tiež súdržnosť rodiny.
Prvé sa jedlo zvyčajne vajíčko, ktoré gazda alebo gazdiná rozdelili medzi všetkých členov rodiny. Okrem toho sa jedlo hlavne údené mäso, veľkonočná šunka, klobásy, huspenina alebo pečené jahňa. Na stole nesmeli chýbať koláče.
Veľkonočné jedlá majú magickú moc...
Ako štedrovečerné i veľkonočné jedlá majú magickú moc. Preto sa masť zo šunky uvarenej na Bielu sobotu odkladala. Verilo sa, že lieči rany, chrániť mala dokonca aj pred hadím uštipnutím. V južných častiach západného a stredného Slovenska piekli „baránka“ pripraveného z vajec, zo žemlí a z klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, so zababranými rukami išla pohladkať mladé stromy, ktoré mali v tom roku po prvý raz zarodiť alebo ktoré slabo rodili. Omrvinky, čo zostali po nedeľnom obede, sa odložili na liečenie, hodili do osiva alebo sa dali sliepkam - lepšie niesli.
Vajíčko darované na Veľkú noc malo zabezpečiť zdravie po celý rok, no muselo byť uvarené natvrdo. Ak dievčina chcela, aby sa do nej vyvolený zaľúbil, stačilo mu dať vajce na veľkonočnej zábave. Škrupinky z vajec na hrudku rozvešané po stromoch či rozhádzané po zeleninových hriadkach zabezpečili bohatú úrodu.
Dôležitú úlohu mal aj oheň, ktorý sa zapálil na Bielu sobotu - s uhlíkmi gazda obehol trikrát chalupu, aby ho nezničila povodeň. Popol zas chránil oziminy pred búrkami. Biela sobota sa vo všeobecnosti považovala za najlepší čas na siatie, niekde v tento deň kotúľali po poli koláč - symbol slnka. Úroda sa tak mala vydariť.
Veľkonočná voda vylieči všetky neduhy...
Ak sa chcel niekto ochrániť pred chorobami, prípadne si zabezpečiť zdravie a krásu, veľkonočné obdobie bolo tým najvhodnejším. Prostriedkom proti pehám a na rast vlasov bola voda trikrát načretá v potoku na Zelený štvrtok.
Liečebné aj kozmetické účinky mali hlavne úkony vykonané pred východom slnka. Aby neboleli zuby, mali sa ústa vyplachovať veľkonočnou vodou. Takisto sa mali strihať vlasy, aby boli husté a nešediveli. Vo viacerých regiónoch Slovenska prichádzali v tento deň slobodné dievčatá pod vŕbu s rozpustenými vlasmi a modlili sa, aby tak získali krásu, ktorú mala okolitá príroda.“
Magické úkony mali však aj praktické dôvody. Aby nemala gazdiná v dome hlodavce, mala obísť okolo domu a štrngať kľúčmi. Na Myjave zas verili, že obilie bude pred škodami zabezpečené vtedy, ak gazda pôjde pred východom slnka na Veľký piatok nahý k potoku, naberie kalnú vodu a poleje ňou stodolu. Nesmela sa však kopať zem, lebo Ježiš bol ešte v hrobe. Na Veľký piatok sa tiež značkovali ovce a štepili stromčeky - verilo sa, že v tento deň sa rany lepšie hoja.
Proti bosorkám a urieknutiu....
Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok vraj obľubovali bosorky. Muž, ktorý si na večernú omšu obliekol košeľu naruby, mohol ich v kostole odhaliť. Sedeli obrátené chrbtom k oltáru.
Na ochranu pred zlými silami mala poslúžiť voda nabratá spod mlynského kolesa a preliata cez kľúčovú dierku kostolného zámku. Zlých duchov vyháňali z dediny aj rapkáče a biče. Dvere stajní sa natierali kolomažou alebo cesnakom, aby tam strigy nemohli vstúpiť a počariť dobytku. Proti urieknutiu slúžila aj červená niť zapletená do chvosta a venček zo šípového prútia, cez ktorý gazdiná o polnoci mlieko precedila. Aby sa kravy nezduli, potreli im papuľu lojom, aby boli plodné, telo mužskými gaťami.
Vetvičky a korbáče pre vydaj a krásu....
Dievky, čo sa chceli vydať, hádzali do vody jedľové vetvičky. Ktorým sa niesli v prúde, mali zostať v rodnej dedine, tie, ktoré stočil vír inam, mali odísť z domu.
Šibanie mladých dievčat ich nemalo ponížiť, naopak, dotyk čerstvým, miazgou napučaným vŕbovým prútikom sa mal na telo ženy preniesť, aby sa stala ohybnou, mladou, krásnou a plodnou. Preto mládenci polievali dievky studenou ‚živou‘ vodou a dbali, aby neobišli ani jeden dom - nevykúpaná a nevyšibaná dievka by bola nanič.
V minulosti teda patrila veľkonočná šibačka a polievačka k sviatkom celej spoločnosti a zbližovala najmä mladých ľudí, ktorým dovoľovala prejaviť ich najvnútornejšie city.
Možno by sme sa aspoň počas Veľkonočných sviatkov mohli vrátiť k našim koreňom a oprášiť aspoň niektoré zvyky aj dnes...
-
Olianna -