Dušičky so sebou nesú kúsok nostalgie a smútok za blízkymi a známymi, ktorých sme už stratili a zostala po nich iba spomienka. A práve na dušičky si spomíname intenzívnejšie na všetko, čo sme spolu prežili. Tento zvyk by sme mali pestovať a prenášať aj na ďalšie generácie, aby si nás naše deti a vnúčatá tiež raz tak uctievali.
Sviatok zosnulých má pramene v pohanských zvykoch
Slovania verili, že každý zosnulý sa síce najprv dostane do raja, no odtiaľ sa opäť vráti do pozemského sveta. Počas týchto dní sa sústredili na rôzne rituály, ktoré mu mali tieto prechody uľahčiť a taktiež na ochrannú mágiu tých ľudí, ktorí sa počas toho konkrétneho roka zúčastnili nejakého pohrebu alebo prišli do kontaktu s mŕtvym.
Zrejme z týchto čias sa tradujú aj pomery, podľa ktorých majú na dušičky o polnoci v kostole omšu duchovia a živé bytosti ich nesmú v túto chvíľu rušiť. Od týchto slovanských zvyklostí sa odvinuli aj naše aktuálne tradície, prostredníctvom ktorých spomíname na mŕtvych i my. Čiže odsudzovanie Halloweenu ako pohanského sviatku, čo používajú jeho odporcovia ako častú výhovorku, nie je úplne na mieste, keďže pôvod je veľmi podobný.
Tradície sú rovnaké...
Tieto sviatky sa oslavujú u nás a v okolitých krajinách identickým spôsobom. V tieto dni prichádzame na cintorín, navštívime hroby našich blízkych, zapaľujeme sviečky a prinášame vence alebo kvety. Keď nemôžeme ísť k hrobu nejakého blízkeho, tak zapaľujeme sviečky aspoň pri centrálnom kríži, prípadne aj doma vo večerných hodinách. Pri tlejúcom plamienku potom spomíname na spoločné zážitky a rekapitulujeme niekedy i náš život.
V minulosti sa k týmto dňom viazalo aj viacero iných tradícií. Gazdiná napríklad piekla koláče z bielej a tmavej múky. Tie prvé šli pre panstvo a druhé pre poddaných. V prvý deň sa robilo pečivo v tvare kríža, ktoré volali kosti svätých. Na pamiatku zosnulých robili zase koláč v tvare štvorca, ktorý sa plnil sladkými plnkami. Ten volali dušičky a rozdávali ho chudobným ľuďom po ceste do kostola a cintorína. Aj v našich končinách predkovia verili, že v túto noc vychádzajú zosnulí zo sveta mŕtvych. Vždy po večery sa preto do ohňa hádzali kúsky jedla, aby sa skôr vykúpila ich duša a do lampy sa dávalo maslo namiesto oleja, aby si mohli potrieť ubolené rany. Pred ranným zvonením sa však mŕtvi museli vrátiť do sveta, z ktorého prišli. V Čechách sa zase chodilo kedysi v tento deň koledovať a koledníci za to dostávali kúsok koláča.
Halloween pochádza od Keltov
V dnešnej dobe sa dušičky spájajú najmä s Halloweenom. Pôvodne však nejde o americký, ale o keltský sviatok. Ľudia verili, že duchovia v poslednú októbrovú noc prichádzajú z podzemia a preto sa ich snažili vystrašiť rôznymi desivými kostýmami a zapálenými sviečkami v oknách. O rozšírenie tohto sviatku do Ameriky sa postarali Íri, ktorí tam v minulosti emigrovali. Pôvodne taktiež pietna spomienka na zosnulých si možno práve kvôli ich komercializácii tohto sviatku sa najmä u starších generácií neteší takej obľube. Dnes chodia do ulíc deti prezlečené do kostýmov, ktoré potom zvonia susedom a strašia ich, aby od nich dostali nejaké sladkosti.
Podobne vyzerajú tieto sviatky i v Mexiku. Tam ich nazývajú Dni mŕtvych a ponímajú ich vo veselšom tóne, ako v našich končinách. Je to ich najväčší sviatok a trvá niekoľko dní. Ulice sa vyzdobia pestrými ozdobami a všade môžete pozorovať kostry oblečené do bláznivých kostýmov. Ulice sa potom naplnia šťastnými oslavujúcimi ľuďmi, ktorí tam spievajú, tancujú a hodujú. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nich vracajú duše mŕtvych. Uctiť si ich preto chodia na cintorín, kde im nosia špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví jeden malý oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti v tvare lebiek a veci, ktoré mali ich mŕtvi radi počas života. K tomu sa ešte neskôr pridávajú modlitby a chválospevy za duše zosnulých.