Telepatia už stáročia fascinuje laikov i vedcov. Pokusy naznačujú, že prenos myšlienok je možný. Zažívame ho však bez toho, aby sme o tom vedeli.
Ľudia sa rodia so schopnosťou telepatie, ale potlačia ju alebo zabudnú.
Stalo sa vám, že kráčate po ulici a zrazu máte pocit, že sa na vás niekto díva? Otočíte sa a je tam. Človek, ktorý na vás hľadí, hoci pritom vyzerá ako duchom neprítomný.
Alebo sa náhle vynoríte z víru práce, lebo vám napadne zavolať partnerovi, kamarátke, dieťaťu, vezmete do ruky telefón a ten v tom momente zazvoní – ako inak, hovor prichádza od človeka, ktorému ste chceli volať! Pamätáte si z detstva, ako ste sa z ničoho nič prebudili, na posteli sedela mama a uprene na vás hľadela? A tak ďalej... Mne sa to stáva. Aj kolegyniam a kamarátkam.
Možno je to všetko iba náhoda. A možno je to telepatia. Teda prenos myšlienok medzi dvoma ľuďmi, ktorí majú bližší vzťah. Nepoužívajú pritom žiadny z piatich zmyslov, jednoducho zrazu niečo vytušia. Ako to funguje dnes nevie alebo nechce nikto uspokojivo vysvetliť, hoci teórií je niekoľko. Vznikajú už od 19. storočia, keď sa nevysvetliteľné prenosy informácií medzi osobami začali skúmať .
Desiatky rôznych pokusov robili známi anglickí vedci, psychológovia, fyziológovia a fyzici. Traja z nich, Edmund Gurney, Frederic W. H. Myers a Frank Podmore, uverejnili v roku 1886 výsledky pokusov v rozsiahlej publikácii Phantasms of the Living (Fantazmy života) a začali používať pojem telepatia, ktorý v gréčtine doslovne znamená čítanie na diaľku.
Dá sa nakuknúť do hlavy?
Nebojte sa, nejde o skutočné čítanie myšlienok. Nikto vám nenakukne do hlavy a neodhalí, že rozmýšľate napríklad o uplynulej noci. I keď... Vnímavý človek by možno z toho, ako sa tvárite, vedel odhadnúť, že myslíte na niečo príjemné. Ale určite detailne „neprečíta“ spomienky na ostatné milovanie s partnerom, ktoré si s potešením premietate v hlave. Jednou z podmienok telepatie, na ktorej sa zhodujú zástancovia rôznych teórií, je fakt, že vysielanie a prijímanie myšlienok podlieha „povoleniu“ na strane „induktora“, teda vysielača aj „receptora“ – príjemcu. Jednoducho obaja musia chcieť.
Experimenty s telepatiou
Experimenty s telepatiou sa nerobia len za ťažkými závesmi veštkýň, ale aj na vážených univerzitách a sú do nich zapojené armády i tajné služby. Pochopiteľne, každá zo spomínaných zložiek by mala záujem takúto úžasnú zbraň využívať.
Mnoho rokov sa robili pokusy s balíčkom kariet, ktorý vymysleli psychológ K. E. Zener a botanik J. B. Rhina. Ruby 50 kariet sú rovnaké, ale na líci je jeden z piatich symbolov: hviezda, rovnoramenný kríž, trojitá vlnovka, štvorec a kruh. So Zenerovými kartami experimentovalo v päťdesiatych rokoch minulého storočia napríklad americké námorníctvo.
Na palube atómovej ponorky bolo zariadenie na miešanie kariet, ktoré dvakrát denne niektoré z nich vyhodilo. Dobrovoľník sa na každú z nich sústredil a myšlienkou ich vysielal dvetisíc kilometrov vzdialenému námornému dôstojníkovi. Ten si každý symbol, ktorý zachytil myšlienkou zapísal spolu s dátumom a časom. A výsledok? Dôstojník priemerne uhádol sedem z desiatich kariet!
Telo reaguje na vysielané signály
Obdoba týchto pokusov, ale bez toho, aby bolo vopred jasné, na aký symbol alebo predmet sa môže „vysielač“ sústrediť, sa robí dodnes. Na niekoľkých amerických univerzitách majú telepatické laboratóriá. V jednej miestnosti sedí napríklad matka - dobrovoľníčka a sleduje videoklip. Maximálne sa naň sústreďuje, je úplne uvoľnená a čo vidí, to „posiela“ svojej dcére - dobrovoľníčke, ktorá je v inej izolovanej miestnosti vzdialenej niekoľko desiatok metrov. Dcéra je spočiatku neistá, najskôr identifikuje nejaké šumenie, ktoré jej pripomína rieku alebo pokazený televízor, ale postupne hovorí, že počuje ruch ulice, vidí autá, konkrétne červené, ktoré bliká, odbočuje... Presne to, čo vidí jej mama.
Dobrovoľníci sú pritom pripojení na prístroje, ktoré im merajú tlak, pulz, aktivitu mozgu, dýchanie či elektrické napätie na koži. Je zaujímavé, že keď sa jednému z nich niečo udeje – napríklad ho náhle vystrašia – prístroje druhého v rovnakom okamihu zaznamenajú krátkodobý, ale prudký výkyv. „Štatistika výsledkov pokusov naznačuje, že by mohlo ísť o viac ako len o náhodu. Hoci stále nevieme, čo to je. Môže to byť telepatia, ale, žiaľ, stále nerozumieme tomu, ako funguje,“ hovorí doktor Paul Stevens z univerzity v škótskom Edinburghu, špecialista na parapsychológiu. „Vedci postupne prijímajú možnosť, že mozgy niektorých ľudí nevysvetliteľne reagujú na myseľ inej osoby,“ dopĺňa ho docent Clark Johnson z univerzity vo Washingtone. „Keď som súhlasil, že budem súčasťou tímu, ktorá skúma telepatiu, bol som skeptik. Stále som niečo namietal, čo som mohol, to som vyvrátil, ale už mi došli argumenty. Musím pripustiť, že na prenose myšlienok niečo je,“ priznáva.
Zážitok velikána
Čo niektorí len skúmajú, iní zažili. Napríklad uznávaný ruský polyhistor – chemik, básnik, maliar a historik Michail V. Lomonosov si celý život pamätal zážitok spontánnej telepatie, ktorý mal ako mladík. „Snívalo sa mi o otcovi. Videl som ho vonku v zúriacej búrke pri skalnatom pobreží neobývaného arktického polostrova. Keď som sa prebudil, mal som pocit, že je v smrteľnom nebezpečenstve,“ poznamenal si do denníka. V tom čase bol na ceste z Nemecka do Ruska. Len čo sa vrátil, začal otca - rybára zháňať. Nikde ho nebolo, až sa napokon dozvedel, že stroskotal v Severnom ľadovom oceáne v blízkosti nejakého ostrova.
Odvtedy Lomonosov o telepatii nepochyboval. Podobne ako tisícky súčasníkov, ktorí sa ňou dokonca živia. Napríklad tak, že sa rozprávajú so zvieratami. Pretože podľa mnohých je telepatia spôsob, ako spolu komunikujú všetky zvieratá. „Som presvedčená, že telepatia je univerzálny jazyk ríše zvierat. Aj ľudia sa rodia so schopnosťou telepatie, ale potom ju potlačia alebo zabudnú, keď sa učia hovoriť,“ tvrdí Raphaela Pope, „komunikátorka“ so zvieratami. Ľudia sa na ňu obracajú, keď potrebujú zistiť, čo trápi ich miláčika, prečo chradne alebo kde sa zranil. A zrejme jej „to“ funguje, inak by ťažko zarábala státisíce dolárov ročne. Určite už každý uvedomelý človek pripúšťa, že sila myšlienky môže byť oveľa väčšia, než si dnes dokážeme predstaviť. Veď napríklad v dobách Kopernika ľudia odmietali uznať, že Zem je guľatá a predsa sa točí...
Pokusy, ktoré si môžete urobiť aj sami
Či už na telepatiu veríte, alebo nie, môže byť zaujímavé urobiť si vlastné jednoduché pokusy. Nezaručujem, že budú fungovať. Rovnako ani to, že ak uhádnete pár myšlienok, potvrdíte existenciu telepatie. V každom prípade to môže byť zábava a odmenou bude pocit, že ste podnikli niečo netradičné.
Pokus č. 1 – Prenasledovateľka Ak pôjdete po ulici a náhodou sa nemusíte nikam ponáhľať, sústreďte sa na človeka, ktorý sa vám pozdáva, a vyberte sa za ním. Dýchajte zhlboka a „nalaďte“ sa na neho. Vykračujte rovnakou nohou a rovnako rýchlo ako on a pritom mu uprene pozerajte na chrbát. Podľa nás bude trvať iba pár sekúnd, kým sa otočí!
Pokus č. 2 – Hádaj, na čo myslím? Sadnite si s priateľom alebo inou blízkou osobou chrbtami k sebe, uvoľnite sa a na nič nemyslite. Samozrejme, skôr ako si sadnete, dohodnite sa, kto bude „vysielač“ a kto „prijímač“. Vysielač si zvolí, či bude vysielať nejakú výzvu (napríklad presadni si, chyť sa nosa), alebo bude myslieť na predmet v miestnosti. Potom sa obaja sústreďte, vysielajte a prijímajte. Toto cvičenie je náročnejšie a vyžaduje trpezlivosť, ale aspoň nebudete môcť povedať, že ste telepatiu nikdy neskúsili.
- Olianna -