Na začiatku leta na nás z každého časopisu kričí varovanie pred nepriaznivými účinkami slnka, ktoré môže byť príčinou rakoviny. Opak je však pravdou. Mnohí vedci zistili, že práve slnko nás pred rakovinou mnohých orgánov chráni. Kľúčom k zdraviu je samozrejme vyvážený pobyt na slnku, lebo nič netreba preháňať.
Slnko vám zaručí silné zuby a kosti
Fotochemické účinky slnka na kožu majú za následok tvorbu vitamínu D. Prostredníctvom stravy dodáme svojmu organizmu iba štvrtinu jeho požadovanej dennej dávky. Nedostatočný prísun vitamínu d môže zvyšovať riziko rozvoja osteoporózy - vitamín D totiž pomáha telu vstrebávať vápnik z potravy . O súvislosti krehkých kostí s nedostatkom slnečného žiarenia sa napokon vie už odpradávna. Bolo zistené, že hustota kostí je u mužov i žien najnižšia v zime, kedy je intenzita slnečného žiarenia veľmi malá. V tomto období zároveň dochádza k najvyššiemu výskytu zlomenín v oblasti bedier.
Vitamín D je dôležitý aj pre zuby. Mladiství, ktorí žijú v oblastiach s vysokým podielom žiarenia, majú o dve tretiny menej skazených zubov ako dospievajúci z menej slnečných"oblastí.
Slnko, ako prevencia proti rakovine
Keď sa vyhýbame slnku, tak síce chránime kožu pred rakovinou, ale táto prevencia sa netýka rakoviny vnútorných orgánov. Bolo zistené, že ľudia, ktorí žijú ďaleko od rovníka, napríklad v Británii alebo v Kanade, vykazujú o sto päťdesiat percent vyššia úmrtnosť na rakovinu vnútorných orgánov ako ľudia žijúci v rovníkových oblastiach, napríklad v Mexiku alebo Indii. Rakovina sa začína rozvíjať vtedy, keď DNA zapríčiní nekontrolovateľné delenie buniek. Vitamín D, či už získaný vďaka slnečnému žiareniu, alebo obsiahnutý v strave, môže týmto bunkám naopak v delení zabrániť. Existujú aj dôkazy o tom, že slnečné žiarenie môže zabrániť rozvoju rakoviny prsníka a chránia naše telo aj pred rakovinou hrubého čreva a vaječníkov.
Slnko = zdravé srdce
Podobne ako rakovina, aj výskyt srdcových ochorení sa zvyšuje s narastajúcou vzdialenosťou od rovníka. Tiež úmrtnosť na ne je vyššia v zimných mesiacoch. Aj náš kardiovaskulárny systém miluje slnečný svit! U šesťdesiat až sedemdesiat percent pacientov znižuje ultrafialové žiarenie krvný tlak. Znižuje tiež hladinu cholesterolu, ktorý je ďalším faktorom prispievajúcim k vzniku ochorenia srdca. Ako to dokáže? V organizme sa vyskytuje chemická látka zvaná skvalen. Za prítomnosti slnečného žiarenia sa skvalen premieňa na potrebný vitamín D, ak však slniečko prítomné nie je, tvorí sa zlý cholesterol, ktorý zanáša cievy.
Viac slniečka, lepšia nálada
Približne tri percentá obyvateľov strednej Európy trpí takzvanou prechodnou depresiou, zapríčinenú nedostatkom svetelného žiarenia. Každý piaty Európan zažil jej miernejší variant, a väčšina z nás v zime dobrou náladou neoplýva. Mechanizmus vzniku dobrej nálady je veľmi dobre známy: svetlo dopadajúce na očnú sietnicu, ovplyvňuje činnosť epifýzy a stimuluje tvorbu serotonínu, "hormónu dobrej nálady". Serotonín ovplyvňuje našu psychiku tým, že sa zúčastňuje zložitých biochemických procesov v hypotalame, čo je tá časť mozgu, ktorá má za úlohu riadiť duševné stavy a správanie. Niektorí ľudia zrejme potrebujú na produkciu serotonínu viac svetla než iní - to vysvetľuje, prečo ročné obdobie na niekoho pôsobí veľmi silno a iný si tento prechod zo zimy do leta skoro neuvedomuje.
Slnečné žiarenie zlepšuje kvalitu pleti
Kontrolované slnečné kúpele sa používajú na liečbu psoriázy, ekzémov, akné a ďalších kožných chorôb už dvetisíc rokov. Slnko podporuje obnovu vrchných vrstiev pleti, prečistí póry a zabíja baktérie.
Viac slniečka v rannom detstve zabraňuje cukrovke
Pobyt na slnku v ranom detstve môže slúžiť ako účinná prevencia proti cukrovke 1. typu, ktorá sa lieči inzulínovými injekciami - dospeli k tomu fínski vedci. Vo Fínsku totiž nie je podiel slnečného svitu príliš vysoký, napríklad v decembri svieti slnko iba dve hodiny denne. A Fínsko uvádza najvyšší výskyt cukrovky 1. typu na svete. Dostatok vitamínu D riziko tohto autoimunitného ochorenia znižuje. Pri cukrovke totiž imunitný systém napáda svoje vlastné bunky a vitamín D má zrejme v tomto smere na imunitný systém tlmivý účinok.
Slnkom proti roztrúsenej skleróze
Ľudia žijúci v rovníkových oblastiach netrpia sklerózou multiplex, kým obyvateľom krajín, kde je podiel slnečného svitu malý, hrozí až stonásobne vyššie riziko rozvoja tejto choroby. Výnimkou sú Nórsko a Island, kde však možno situáciu zrejme vysvetliť stravou bohatou na morské ryby, ktoré sú výdatným zdrojom vitamínu D. Aj roztrúsená skleróza je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda sám seba. Vitamín D podporuje tvorbu chemických látok, ktoré zamedzujú tomu, aby útočiace imunitné bunky napadli mozog a predĺženú miechu.