Od pradávna ľudí fascinovali veľké stavby a unikátne diela. Niektoré predbehli dobu, iné sú mnohými návštevníkmi považované za diela mimozemšťanov. Faktom však ostáva, že väčšina z nich vyvoláva obdiv i v dnešných časoch.
Od pradávna ľudí fascinovali veľké stavby a unikátne diela. Niektoré predbehli dobu, iné sú mnohými návštevníkmi považované za diela mimozemšťanov. Faktom však ostáva, že väčšina z nich vyvoláva obdiv i v dnešných časoch.
“Človek sa bojí času, no čas sa bojí pyramíd.”
arabské príslovie
Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe.
Tie na planine Gízy, sú opradené záhadami, o ktorých sa diskutuje na rôznych úrovniach. Čo hovoria poznatky ? Vraj najstaršia je Cheopsova pyramída a je i najväčšia. Podľa Egypťanov sa Cheopsovi hovorí Chufev. Pyramída je zostavená asi z dva a pol milióna kusov kamenných blokov, každý s odhadovanou váhou dva a pol tony. V susedstve má ďalšie pyramídy. Jedna je pravdepodobne Cheopsovho syna - Chefréna a tá druhá patrí faraónovi Mykerínovi. V blízkosti pyramíd stojí ďalšie kamenné monštrum - Sfinga. Ozývajú sa hlasy, že je omnoho staršia ako vek pyramíd.
Prečo? Jej kamenná štruktúra je opotrebovaná spôsobom, ktorý svedčí o vplyve dažďa ! A kedy v Egypte intenzívne pršiavalo? Dvadsať či tridsať tisíc rokov dozadu ? Vek pyramíd sa odhaduje na cca dva a pol tisíca rokov pred našim letopočtom. Sfinga bola pôvodne úplne zakrytá pieskom - objavila sa náhodne pri vykopávkach. Piesok ju dokonale chránil pred zubom času !
Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom.V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že desať tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.
Nech by sa dnešnému človeku zdalo stavanie tak veľkých hrobiek akokoľvek nezmyselné, Egypťania na to mali dobrý dôvod – pokojný a príjemný posmrtný život. Ich náboženstvo bolo v tomto smere nekompromisné: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, museli sa splniť dve podmienky: jeho telo muselo ostať neporušené a jeho duša, dvojník ka, ktorým sa po smrti stane, musel dostať výbavu na druhý svet (potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, …).
V snahe vyhovieť prvej zásade sa vyvinula celá profesia zachovávania tela po smrti, známa ako mumifikácia. Od Hérodota, ktorý mal tú možnosť navštíviť mumifikačnú dielňu, sa dozvedáme, že pri mumifikácii prvej triedy najprv vyberú mozog a vnútornosti, vyčistia ich, vypláchnu palmovým vínom, posypú voňavým práškom a naplnia myrhou a škoricou. Telo na sedemdesiat dní uložia do natrónu, potom natrú balzamovacími olejmi, upravia mŕtvole vlasy (ostrihajú, alebo naondulujú) a vypitvané telo naplnia pilinami a pieskom. Napokon telo zabalia do jemnej tkaniny napustenej arabskou gumou. Vnútornosti sa konzervujú podobne a uložia ich do osobitných nádob. Pri najlacnejšej len nalejú do čriev reďkvový olej a telo uložia na sedemdesiat dní do natrónu.
S druhou podmienkou súvisí snaha ochrániť výbavu pre ka, ktorá v prípade kráľov rozhodne nebola malá. Najskôr sa nad jednoduchý vymurovaný, alebo kamenný hrob v piesočnej jame stavali tehlové, alebo kamenné náhrobky. Kamenný hrob sa postupne zmenil na mastabu, členenú na dve časti: v podzemnej časti bola pohrebná komora s rakvou a komora so záhrobnou výbavou; v povrchovej časti bola komora pre obetné dary (za ktoré mal zosnulý chrániť potomkov).
Egyptské pyramídy už nie sú celkom neznáme, avšak mnohé zo svojich tajomstiev ešte stále veľa ukrývajú. Tieto stavby podľa viery starých Egypťanov mali pretrvať naveky a merané dĺžkou ľudského života, možno skonštatovať, že ich zámer sa im skutočne podarilo naplniť. V priebehu tisícročí sa z nich vytvoril akýsi spoločenský gén, ktorý sa už stal neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej pamäti civilizácie.
- Olianna -