Rozhodovanie je častou úlohou každého z nás. Od narodenia je našou najčastejšou činnosťou. Vždy si môžeme vybrať. Stále máme aspoň dve možnosti. Mnohí z vás by mohli namietať: „Nie vždy“. Napríklad v prípade choroby....poviete si: „Príliš na výber nemám. Musím sa podriadiť nariadeniam a radám lekárov a svedomite ich dodržiavať.“ Pravidelné užívanie liekov proti bolesti ale znamená utlmenie mozgu. A to nechceme. Radi by sme si predsa zachovali zdravý úsudok a plné vedomie. Musíme si teda zvoliť inú možnosť.
Myslím si, že všetci sa to stále ešte učíme. Naučiť sa rozhodovať sa správne nie je vôbec jednoduché. Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí to nevedia. Sú dospelí, majú svoje rodiny, vychovávajú svoje ratolesti, zastávajú zaujímavé funkcie v práci, sú úspešní v podnikaní, svedomite splácajú hypotéky.... Ale skutočne rozhodovať sa správne vie iba málokto, hoci podľa dátumu narodenia je nás dospelých a zrelých ľudí nesmierne veľa. No podľa spokojnosti v živote a jeho múdreho smerovania veľa dospelých po svete nebehá. A aby sa tak stalo, aby sme v tomto smere postúpili do vyššieho levelu, potrebujeme v prvom rade informácie. Vedieť, čo sa skrýva v pozadí našich problémov, ťažkostí, obmedzení, ochorení...
Až potom sa môžeme správne, alebo tiež nesprávne rozhodnúť. Každý z nás sa musí naučiť pasovať so svojimi ťažkosťami. Niektorým sa nedarí po celé roky vyplniť prázdne miesto vo svojom srdci, a tak k pocitu životnej harmónie a rovnováhy im chýba spriaznená duša. Druhým zasa chronicky chýbajú financie na každodenné prežitie, na štúdiá detí, na kúpu bytu... Myšlienky, odkiaľ ich zobrať ich prenasledujú na každom kroku. Ďalším sa zase komplikuje zdravie.
Nesmierne ťažké je pre všetkých takýchto ľudí tešiť sa v takomto stave zo života. Akoby to boli naše tiene, pred ktorými nevieme ujsť...
Ak ste vo svojom živote šťastní a nie ste dlhodobo a vážne chorí, potom žiť viete.
Najťažšími etapami života sú tie, počas ktorých nám život nadeľuje lekcie súvisiace so zdravím. Zdravie skutočne Je to najcennejšie a my sa snažíme robiť všetko pre jeho držanie. Len či správne...
Hoci sme už toľko krát o tom počuli a čítali, berieme na ľahkú váhu skutočnosť, že naše zdravie, či chorobu ovplyvňujú naše myšlienky.
Podieľame sa naozaj na svojom zdraví svojim spôsobom myslenia? Svojim uvažovaním?
Zdá sa, že niektorí ľudia ani zdraví byť nechcú. S „chorou hlavou“ priťahujú do svojho života „choré veci“.
Nie je nič príjemnejšieho, ako keď stretnete človeka, ktorý našiel odvahu a zariadil si svoj život podľa seba a je spokojný. Nájde si čas na seba, vie si vytvoriť priestor pre svoje záľuby, dobíja sa tým množstvom energie a ľahšie zvláda situácie, ktoré ho stretávajú na jeho životnej púti. A to iba preto, lebo rozvíja seba samého.
Ak sa zadívame do tvárí ľudí, ktorých každý deň stretávame, je vidieť, že niektorí z nich nie sú šťastní ani spokojní. Ich tváre sa niekedy až deformujú a vidno v nich akúsi ťažobu na duši. Nemusia ani prehovoriť, a v tom, aká je ich duša nespokojná sa nedá vôbec pomýliť. Nezvládajú svoj život.
Zastavme sa na chvíľu, postavme sa pred zrkadlo a pozorujme svoju tvár... Možno zbadáme, že naše oči sú smutné, či plné strachu.
Žiť správne neznamená iba vedieť sa rozhodovať, ale tiež svoje rozhodnutia akceptovať. A to aj v prípade, že okolie nás presviedča o ich nesprávnosti. Vlastne každé naše rozhodnutie je správne, pretože sme to v tej chvíli, keď sme ho urobili, tak cítili. Cítili sme to ako najvhodnejšie, najlepšie riešenie. Urobili sme ho pod vplyvom nejakých udalostí, vedomostí, citov, pocitov, skúseností... Proste pod vplyvom toho, čo tomu predchádzalo. Je to teda naše rozhodnutie a vôbec ho nepotrebujeme pred našimi známymi, priateľmi, a okolitým svetom obhajovať.
Nik nežije váš život, ale ten svoj. A to, čo je najlepšie pre druhých, neznamená, že je zákonite najlepšie i pre vás. Prežívanie každého z nás je originálne, jedinečné, ako odtlačky prstov. Mať vlastné pocity a vlastný názor občas bolí, ale len ten sa naučí žiť, kto ovláda svoje devízy i tienisté stránky, kto je sám sebou...a nepitve ako na patológii donekonečna svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktoré boli možno aj chybné. Ak sa to dá, napraví to a ak nie, život musí ísť ďalej. Lebo vtedy ste to cítili ako to najlepšie, čo má v danej chvíli urobiť.
Každý z nás hrá na javisku ŽIVOT tú najdôležitejšiu, hlavnú úlohu - seba. A náš život je ako kolotoč, ktorý sa točí stále dokola. Nezabúdajme, že sme to práve my, kto môže meniť jeho rýchlosť, zastaviť ho, prípadne z neho vystúpiť a nastúpiť na iný. A nikto iný, to za nás urobiť nemôže!