Samotné slovo "šaman" pochádza z jazyka sibírskeho kmeňa Tunguzov a znamená "ten, čo vidí v tme". Šamani dodnes pôsobia v tradičných kultúrach Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, severnej Európy, strednej Ázie, Ďalekého Východu, Indie a subsaharskej Afriky. Ich mená sa líšia, ale poslanie a spôsob práce zostávajú rovnaké.
Rozšírenie a kontinuita šamanských tradícií sú pozoruhodné. Najstaršie bezpečne identifikované archeologické dôkazy využívania metód šamanského putovania sú 30 000 rokov staré! Niektoré náboženstvá vyvierali práve z tohto zdroja bezprostrednej duchovnej skúsenosti. Dodnes sú šamanské techniky súčasťou čarodejníctva, woodoo, ale aj kresťanských a moslimských mystických tradícií. V súčasnosti prebieha vo vyspelých krajinách renesancia záujmu o šamanizmus. Starobylé rituály kultúr na hranici vyhubenia sa obnovujú, robia sa vedecké výskumy, vydávajú knihy, organizujú workshopy...
Šamanizmus predstavuje absolútne otvorenú platformu duchovného rozvoja, bez byrokracie a politikárčenia - dvoch neduhov, ktoré rozvrátili klasické náboženstvá. Každý šaman je sám sebe prorokom, nepodlieha nijakým "guru", nepotrebuje nijaké dogmy a "zjavené" pravdy, ktoré nemôžu, alebo nemusia byť overené. Demokratizmus a zachovanie osobnej slobody spojené s toleranciou a pocitom zodpovednosti sú črtami, ktoré z najstaršej spirituálnej tradície robia aj najmodernejšiu.
Šaman je osoba, ktorá podniká cestu v zmenenom stave vedomia mimo priestor a čas.
Šaman - muž alebo žena - na prianie vstupuje do zmeneného stavu, aby nadviazal kontakt a využil zvyčajne skrytú realitu s cieľom získať vedomosti, moc a aby tak pomohol iným ľuďom. Šaman má k dispozícii aspoň jedného ducha. Zvyčajne ich však má viac.
Šamanský stav vedomia
Vedci pozorujúci šamanov v tradičných kultúrach opisovali ich cestu ako tranz (šaman padol na zem a bezvládne ležal), alebo extázu (šaman tancuje a hlasno spieva). Až moderné výskumy vymedzili samostatný šamanský stav vedomia.
Šaman aktívne vyhľadáva duchov vo vedome navodenom zmenenom stave vedomia, ktorý môže zvyčajne kedykoľvek opustiť. Súčasne si tiež zachováva svoju sociálnu a pracovnú funkciu.
Veľmi podobné zážitky sa objavujú aj v zážitkoch z blízkosti smrti a tzv. astrálnom putovaní. No na rozdiel od zážitkov na prahu smrti šaman putuje zámerne a dobrovoľne, pričom prácu začína na preňho známych miestach a so známymi duchmi. Po návrate do obyčajného stavu vedomia si cestu pamätá, čím sa líši od účastníkov rituálov "posadnutosti" v Karibiku, Brazílii a Himalájach.
Šamanský stav vedomia sa navodzuje rozličnými metódami, napr. požitím halucinogénov, zvukovou stimuláciou (bubnovanie), vynútenou hypermobilitou (dlhé tancovanie), holotropným dýchaním a pod.
Najjednoduchším, najbezpečnejším anajuniverzálnejším prostriedkom navodzujúcim šamanský stav vedomia je zvuk bubna, alebo hrkálky. Úder bubna v sebe zahrňuje množstvo frekvencií stimulujúcich činnosť centrálnej nervovej sústavy. Pozorovania pomocou EEG ukázali, že počas bubnovania prevládajú v šamanovom mozgu théta - vlny, spájané najmä s veľmi hlbokým spánkom, silnou meditáciou a inými zmenenými stavmi vedomia. Okrem nich je zvýšený aj výskyt alfa - vĺn.
Šamanský stav vedomia navodený zvukom bubna, alebo hrkálky nevedie k odpojeniu ľavej mozgovej hemisféry zodpovednej za racionálne konanie! Vysoká frekvencia pri nízkej amplitúde nepoškodzuje ani sluch. Bubon je preto najvhodnejším šamanovým sprievodcom po neobyčajnej realite.
Názory na podstatu neobyčajnej reality sa rôznia. Skladá z konkrétnych miest, ktoré sa dajú opakovane navštíviť. (ide o astrálnu rovinu reality, známu aj pod názvom Astrál alebo Akášická kronika) Skúsenosti cestovateľov, ktorí nezávisle od seba skúmali jej časti, sa na seba nápadne podobajú. Je to, akoby každý inými slovami opisoval ten istý priestor. Vďaka tomu sa postupne vytvára mapa neobyčajnej reality, ako konkrétneho priestoru, objektívne skúmateľného, hoci nie fyzickými prístrojmi, či zmyslami, ale len na základe zmeneného stavu vedomia..
Každý šaman vníma a najmä opisuje neobyčajnú realitu mierne odlišne. Jeho zážitky sú totiž v mozgu interpretované prostredníctvom toho, čo už pozná. To znamená, že bytosť, ktorá má viac foriem, vystupuje v tej, ktorá je najbližšie cestovateľovmu kultúrnemu zázemiu.
Komunikácia v neobyčajnej realite prebieha výmenou myšlienok a obrazov, ktoré sa nezriedka menia na slová. Slová sa však tvoria až v šamanovej hlave, t.j. predstavujú auditívny preklad prichádzajúcich informácií. Vďaka tomu sa šamanovi zdá, akoby veľká časť rozhovorov prebiehala v jeho rodnom jazyku.
V neobyčajnej realite vládne tzv. posvätný priestor a posvätný čas. To znamená, že fyzikálne zákony sú značne odlišné od našich. Šaman môže lietať, teleportovať sa a meniť svoju podobu. Putuje mimo čas, žije naveky v jednom okamihu, cestuje do minulosti i budúcnosti. Udalosti prežívané v neobyčajnej realite sú mýtické, t.j. nemožno povedať, že sa odohrali v konkrétnom okamihu na časovej osi Iného sveta. Odohrávali sa, odohrávajú sa a budú sa odohrávať večne, mimo bežnú časopriestorovú skúsenosť. Môžu sa ich zúčastniť naši predkovia, potomkovia, aj bytosti, pre ktoré nemá čas vôbec nijaký zmysel.
Osobnosť šamana
Šamanizmus je metóda založená na empírii. Preto by šaman mal mať radosť z dobrodružstva skúmania. Je prostredníkom medzi dvomi svetmi a preto sa nemôže uspokojiť so zážitkami iných. Neobyčajná realita je tak neuveriteľne komplexná, že ju nemožno úplne opísať. Každá takýto opis sa stáva len zjednodušením skutočnosti. Práve na snahe definovať referenčný systém neobyčajnej reality sú založené náboženstvá a iné hierarchické systémy (sférická mágia, kabala, a pod.). Skutočný šaman cestuje, porovnáva a vytvára si vlastný obraz sveta. To však neznamená, že by sa nemal venovať systematickému prieskumu v spolupráci s inými!
Samotné putovanie nikdy nebýva samoúčelné. Šaman rozoznáva jednotlivé reality a snaží sa byť prostredníkom medzi nimi. Je členom svojej komunity, ktorej (aj šamansky) pomáha. Medzi jeho úlohy môže patriť liečiteľstvo, veštenie, mágia, psychoterapia, či odprevádzanie duší mŕtvych na miesta kam patria (psychopomp). Robí to na základe šamanského stavu vedomia, a preto nie každý liečiteľ, či veštec sa môže nazývať šamanom. Takýto životný štýl je nesmierne dobrodružný a bohatý, ale súčasne vyžaduje vysokú mieru sebapoznania a etiky.
- Olianna -