O tom, či sme zrelí ľudia, nerozhoduje vek fyzického tela, ale zrelosť našej duše, ktorá si prešla mnohými inkarnáciami a teda aj skúškami. K zrelosti duše prispievajú kontakty s ľuďmi, ktorých máme na našej ceste životom stretnúť, aj situácie, ktoré musíme počas života zažiť a riešiť. Zrelosť duše teda určuje veľa komponentov...
Stretávame ľudí, ktorí nám majú ukázať náš životný smer
Každého človeka, ktorý nás má na našej životnej ceste posunúť ďalej stretávame až vtedy, keď sme na to vnútorne pripravení. Ak na to ešte pripravení nie sme, nemuseli by sme tento odkaz pochopiť. Miesto narodenia, rodičov aj ľudí, ktorých máme stretnúť si väčšinou vyberáme pred vtelením sami. Každý z nich má pre nás niečo pripravené a rovnako aj my pre neho. Týchto ľudí stretávame na správnom mieste a v správny čas. Duše si počas inkarnácií často menia úlohy, v jednom živote je duša matka a druhý raz dcéra alebo naopak. Príbuzné duše sa inkarnujú do rovnakej krajiny a väčšinou žijú blízko seba. Všetko je vopred dohodnuté ešte pred narodením.
Život je škola
To, akí sme, ako vyzeráme, pôsobíme, chodíme, rozprávame... je výsledok našich minulých životov. V každom živote musíme zvládnuť určité lekcie podľa toho, nakoľko je vyspelá naša duša. Ak je naša duša ešte mladá je v tzv. základnej škole, sú jej úlohy ľahšie. Stará duša už musí zvládnuť ťažšie úlohy na úrovni strednej alebo vysokej školy, pretože už prežila veľa inkarnácií a má väčšie znalosti aj skúsenosti. Váži si svoj život, aj život iných ľudí, preto nikomu vedome neubližuje. Vie, prečo prišla na tento svet a aké je jej poslanie. Vesmír nám dá do vienka na prvom mieste slobodnú vôľu, potom silu, múdrosť a prostredie, ktoré sme si na výučbu zvolili. Všetko ostatné je už na našom rozhodnutí. Ak sa učíme dobre, otvárajú sa nám tie správne dvere a stretávame tých správnych ľudí. Ak ale žijeme nevedome a nepočúvame našich učiteľov, začne sa náš život kľukatiť a často z neho nevidíme východisko. Vtedy sa môže stať, že učivo, ktoré sme mali absolvovať nezvládneme a budeme si ho musieť v ďalšom živote zopakovať za sťažených podmienok.
Za vedomé porušenie princípov prichádza trest
Čím je človek uvedomelejší, tým viac si všíma život okolo seba. Ak je pre ostatných učiteľom a vzorom, je vystavený väčším trestom za nedodržanie a vedomé porušenie princípov života. Preto tresty viac zasahujú vedomých ľudí ako tých menej uvedomelých. Rozdiel medzi vedomým a nevedomým človekom je zrejmý...Napríklad keď prší, vedomý človek ďakuje za dážď, za vlhko, ktorého sa dostalo matke Zem a za očistený vzduch. Nevedomý človek hundre a sťažuje sa, že prší. Nevidí v daždi iný zmysel ako to, že zmokne. V každom prípade však pred trestom za nedodržanie princípov života prichádza varovanie. Ak človek zíde zo svojej cesty, stávajú sa mu malé nehody – narazená hlava, ťuknutie autom, spadnutie, zhoršená imunita... Keď tieto signály nerešpektuje, prichádzajú väčšie úrazy – zlomená noha, ťažká autonehoda, okradnutie, choroba... Až vtedy si človek uvedomí, že niečo nie je v poriadku. Ak ani to nepomôže, prichádza fyzická smrť, aby sa zachránila duša.
Naša duša je múdra, preto ju počúvajme.
Duša vie a pozná, kde je problém. Je z minulých životov dobre poučená. No presahuje ju naše ego, teda nižšie Ja a preto len málokedy svoju dušu, teda naše vyššie ja, dokážeme počúvať. Duša je naša najvnútornejšia podstata. Komunikuje s nami stále, hovorí k nám, a snaží sa o to, aby sme ju vnímali. My však jej hlas prehliadame. Počujeme ju až po stíšení sa, odpútaní od vonkajších podnetov. Odkazy našej duše nám môžu sprostredkovať aj anjeli, ktorí sú nám pridelení hneď po narodení. Niekto má jedného anjela, iní ho majú viac. Záleží to od poslania duše. Počas života sa pri nás striedajú aj ochrancovia a duchovní majstri. Pri starých dušiach často stoja aj bytosti prírodnej ríše. Treba sa k nim modliť a žiadať ich o pomoc a ochranu. Uvedomelá duša si nikdy nezvolí cestu konzumu a lacnej zábavy. Vie, že na to sem neprišla a že tým stráca svoj vzácny, vymedzený čas na túto inkarnáciu. Samozrejme, každý sme iný a máme právo tráviť čas ako chceme. Vedomý človek si ale viac cení seba, svoj čas aj čas iných ľudí. Viac spoznáva a vyhodnocuje situácie, z prehry sa učí. Ctí si prírodu a matku Zem. Je zodpovedný za každé konanie a za každú svoju myšlienku, lebo zistil, akú má silu. Žije vedome s pocitom pokory a vďaky lebo vie, že život je dar.
Sprac: - Olianna -