V letnom období sa odpradávna hlavne na dedinách, mnohé zvyky sústreďovali na ochranu proti zlým silám, ktoré mohli uškodiť vegetácii a hospodárskym zvieratám.
Vyvrcholením tohto magického obdobia bola
svätojánska noc z 23. na 24. Júna, spojená so zvykmi siahajúcimi do predkresťanského obdobia. Niektoré formy tohto zvyku, najmä
pálenie vatier nad dedinou, či svätojánske ohne pretrvali dodnes. Počas svätojánskej noci má najväčšiu silu mágia a veštby sú najpresnejšie.
Magický letný slnovrat
Deň letného slnovratu je najdlhším dňom roka. K základným zložkám slnovratových zvykov patril oheň, okolo ktorého tancovali a spievali dospelí i mládež. V tento deň sa zbierali aj liečivé byliny a najznámejším bolo hľadanie pokladov pomocou
kvetu papradia, ktorý vykvitol počas svätojánskej noci a nesmel sa trhať holými rukami. Svätojánske mušky, žiariace počas tejto noci boli posvätné. Spolu s lienkami predstavovali poslov bohov a sudičiek, ktoré mali teraz najväčšiu silu, rovnako ako mágia, vykonaná v túto noc. Veštby sú najpresnejšie a všetky sa plnia.
Duchovia prírody si berú svoje obete
Ľudský strach o svoj život podnietil i obety a vzdanie úcty duchom vzduchu, zeme i vody. Dodnes sa traduje, že práve v tomto období si títo duchovia berú svoje každoročné obete.
Duchovia vzduchu, kde patria hlavne víly, majú na Jána, vo vlahom voňavom vzduchu, najsilnejšiu moc a akoby dovolili i ľuďom vtedy prekročiť hranicu, vystúpiť z obmedzenia priestoru a začať lietať. Na ich počesť i obranu sa za dvere domov i hospodárskych budov zastrkovali kytice z posvätných bylín.
Vodní duchovia, kde patria hlavne vodníci a Rusalky, by sa nemali by v túto noc rušiť kúpaním, pretože by si mohli vziať ľudské obete. V prastarých bájach sú práve Rusalky duše utopených. V niektorých lokalitách sa naopak práve vtedy kúpavali, dokonca i spoločne, aby zmyli svoje hriechy, ale lepšie je to radšej neskúšať.
Duchovia zeme, čo sú trpaslíci, obri a škriatkovia, v tomto čase akoby sprístupnili svoje skryté poklady a mnohí ľudia ich šli hľadať. Poklady však vyzerali ako uhlie a ak si tie, čo vyzerali ako drahé kamene chamtivec nabral priveľa, do rána sa premenili na skaly .
Svätojánske priania sa do roka splnia
V minulosti sa svätojánskej noci pripisovala zázračná moc. Slobodní mládenci preskakovali horiace vatry na znak mužnosti a aby sa zapáčili vyvolenej. Slobodné dievčence vili vence mládencom, tancovali a spievali okolo vatry. Jedli iba skromne, pili veľa vody a rozjímali o svojom živote. Ľudia sa duchovne očisťovali a hádzali všetky negatívne myšlienky do ohňa. Na papierikoch mali napísané vlastnosti, ktorých sa chceli zbaviť, a tie hodili do vatry. Tajné želania písali na papier, aj na kameň, ktorý potom zahrabali pod strom. Verili, že sa im do roka splnia. Aby mali po celý rok dosť životnej sily, pili červené víno a noc zakončil piesňami, chválospevmi, alebo milovaním sa v prírode.
- Olianna -