Temné sily jesene sú aktívnejšie | EZO.TV
Kategórie
Volajte Teraz! 0900 700 333
Volajte za 2 EUR/min
 
Akčná Platba platobnou kartou 02 20 810 290
Normálna tarifa
 
 
POTREBUJETE POMOC? EZO.TV Info: 02 20 800 210
Spiritualita

Temné sily jesene sú aktívnejšie

S príchodom jesenných dní sa viac aktivujú aj temné sily, ktoré nadobúdajú moc začiatkom novembra a pokračujú aj v decembri, kedy sa zosilňuje boj dobra a zla. Dôvodom sú predlžujúce sa noci na úkor denného svetla. Temnota prevažuje nad svetlom a narastá aktivita nadprirodzených negatívnych síl. Naši predkovia to veľmi dobre vedeli, preto mali pre toto obdobie prichystané rôzne rituály, ktoré aj robili.

Rituály na ochranu

Ešte pred dňom zosnulých sa každá domácnosť už koncom októbra vyzdobila tekvicami, ktoré  sami vyrezávali. Do vnútra tekvice sa vložila sviečka a tá horela v noci, aby ochránila obyvateľov domu pred nechcenými hosťami zo záhrobia, teda pred duchmi. Sviečka v tekvici sa nechala horieť aj pár dní po tomto sviatku.  Rituály na ochranu sa konali takmer počas všetkých stridžích dní až do 22. decembra, teda do zimného Slnovratu, kedy sa začali dni zase predlžovať, čo bol začiatok novej etapy, kedy znovu prevzalo svoju vládu Slnko.

Rituály na ochranu
 
Tomuto dôležitému momentu predchádzali rôzne rituálne úkony, ktorých cieľom bolo posilniť priaznivý priebeh nadchádzajúcej očakávanej udalosti. Zimný slnovrat obyvatelia Slovenska, ale aj ďalších európskych krajín dlho dopredu oslavovali rôznymi hlučnými zábavami, tancami, pričom sa obliekali do masiek a kostýmov. Tieto zvyky u nás pretrvali do prvej polovice 20. storočia.

Stridžie dni

Zvyky zimného obdobia sa na Slovensku začínali koncom novembra na Katarínu a Ondreja a pokračovali v decembri na Barboru, Mikuláša, Luciu a Tomáša. V tieto dni ľudia verili, že sú nepriaznivé sily aktívnejšie, s čím si spájali tiež činnosť stríg, podľa toho aj nazývali tieto dni – stridžie. Strigy sa snažili v tieto dni vniknúť na gazdovstvá a škodiť dobytku a ľuďom. Ľudia verili, že sa dokážu premeniť na zviera, prejsť kľúčovou dierkou či prostredníctvom ukradnutého predmetu škodiť. Ako ochranu podľa etnologičky ľudia kreslili cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže na miesta, kam by mohla striga vojsť. Okrem toho gazdovia vešali nad dobytkom cibuľu či cesnak.
 
Strigy mohli škodiť aj prostredníctvom ukradnutých vecí. V tieto dni sa preto ani nič nepožičiavalo a nepredávalo. Tiež nesmela v tomto čase prísť ako prvý návštevník akákoľvek osoba ženského pohlavia, inak by priniesla domu škodu. Práve strach z príchodu ženy bol dôvodom vzniku obchôdzok mužov a chlapcov. 25. november, deň Kataríny je prvým stridžím dňom a začiatkom zimy. Na Katarínu mali ženy zakázané priasť a šiť, hoci bolo obdobie priadok. Ľudia verili, že by to malo za následok zohavenie prstov v čase letných prác a rozbíjanie riadu po celý rok.

Zvyky zimného obdobia

Medzi slobodnými dievčatami bolo  zvykom  púčkovanie odrezaných konárikov ovocných stromov. Dievčatá si tak veštili skorý vydaj, a to v prípade, že halúzka zakvitla do Štedrého dňa. Konali sa katarínske zábavy, posledné tanečné zábavy pred adventom, kedy nastal pôst. Mládenci si obliekali masky a za výslužku tancovali so ženami.
 
Fašiangové zábavy sa konajú aj v súčasnosti. Aj niektoré zvyky, ktoré sa robili na svätého Ondreja pretrvali až dodnes. S týmto dňom sa spájalo aj veľa pranostík na nadchádzajúcu zimu.  Podľa toho, aké bolo počasie na Ondreja, malo byť aj celú zimu. V pastierskych oblastiach Slovenska robili obchôdzky pastieri s čerstvými brezovými prútmi za výslužku. Prúty si gazdovia a gazdiné uchovali do jari a použili ich pri prvom vyháňaní dobytka a oviec na pastvu. Prútiky symbolizovali zdravie a životnú energiu. Z domu, v ktorom býval Ondrej, si ľudia nič nepožičiavali, pretože sa báli, že by ich postihla škoda na majetku.
 
Deň, keď oslavuje meniny Ondrej, bol v minulosti úzko spätý s veštením o vydaji. V predvečer sa dievčatá zišli a robili rôzne magické úkony, ktorých cieľom bolo zistiť, či sa do roka vydajú, kto bude ich vyvolený a aké bude mať povolanie. Veštilo sa viacerými spôsobmi. Jedným z nich bolo varenie halušiek, v ktorých boli ukryté lístočky s mužskými menami. Budúci ženích sa mal volať podľa toho, ktorá haluška vyplávala ako prvá. Veštenie haluškami však nebolo také jednoduché. V niektorých horehronských obciach dievčatá museli všetky potrebné suroviny – vodu, múku aj drevo – ukradnúť a najlepšie z domu, kde býval Ondrej.
 
Inou formou veštenia bolo liatie olova, ktoré vystriedalo liatie vosku. Dievča, pre ktoré liali olovo, muselo kľačať a držať misku so studenou vodou nad hlavou. Iné dievča do tejto misky lialo olovo z kovovej lyžičky cez ucho kľúča. Počas úkonu sa odriekali rôzne verše. Podľa tvaru odliateho olova dievčatá hádali, aké povolanie bude mať budúci ženích. Ak olovo pripomínalo pušku, budúci ženích mal byť vojak. Rôzne nástroje symbolizovali remeselníkov. Ak stuhnuté olovo pripomínalo kolísku, dievčaťu hrozilo, že sa stane slobodnou matkou.
 
Dievčatá používali pri veštení aj mužské nohavice. Dali si ich na noc pod hlavu a o kom sa im snívalo, s tým sa mali zosobášiť. Na strednom Slovensku zase dievky chodili triasť ploty domov, kde býval Ondrej. Z ktorej strany bolo počuť zabrechať psa, tým smerom sa malo dievča vydať.
 
Sprac: - Olianna -

 
Vedúci poradcovia na Slovensku zodpovedajú Vaše otázky 24 hodín denne.
0900 700 333
Volajte za 2 EUR/min
Tama
Linka:
 
Veštkyňa Lýdia
Linka:
 
Nikita
Linka:
 
Večernice
Linka:
 
Sandra
Linka:
 
Dagmarka
Linka: