Zo všetkých troch postupov – urieknutie, prekliatie, učarovanie je najmiernejšie urieknutie, prekliatie je už silnejšie a snáď najväčšiu účinnosť má učarovanie. Zahĺbte sa s nami do mini encyklopédie ľudovej mágie a naučte sa brániť prípadným útokom zlovoľných ľudí...
Urieknutie
Zriedka k nemu dochádza úmyselne. Pôvodcom je najčastejšie niekto, kto k vám či iným ľuďom cíti hlbokú nenávisť, závisť, hnev či žiarlivosť a svoje emócie nedokáže ovládať. Neprejavuje ich navonok, pri kontakte s vami ich však mentálne vysiela. „Páchateľa“ je možné spoznať podľa zlostného, prenikavého, dlhšie trvajúceho, „uhrančivého“ pohľadu. Ak na vás uprie svoj zrak, môže vám dokonca byť okamžite nevoľno, rozbolí vás hlava, zmocní sa vás slabosť. Odbornejšou terminológiou vyjadrené, nenávistná osoba odčerpáva vašu energiu, svoju negatívnu vysiela k vám a blokuje váš príjem pozitívnej energie. Prejaví sa potom niektorý z nasledujúcich príznakov: malátnosť, nízka výkonnosť, únava, chorľavosť, chudnutie, chradnutie, zvracanie, hnačka, strach až panika. Pri lekárskej prehliadke sa neobjavia žiadne objektívne príčiny prípadných ťažkostí. Tento spôsob urieknutia sa ale nazýva skôr uhranutím, pravým urieknutím je ozajstné slovné „urieknutie“. Deje sa podobne ako uhranutie spontánne, často v návale nezvládnuteľných emócií. Pohľadom i slovom je možné uhranúť nielen ľudské bytosti, lež i zvieratá alebo predmety. Urieknutie bolo a je rozšírené po celom svete.
Ochrana proti urieknutiu
Starí Rimania nosili proti urieknutiu rôzne amulety, nechali sa proti nemu „zariekať“, odpľúvali si, robili posunok známi ako figa borová. Niekde zase hádzali žeravé uhlie do vody, užívali tzv. „úročník“ (čiže bôľhoj lekársky), umývali sa vodou z prameňov považovaných za čarovné, kropili sa svätenou vodou, nosili na sebe niečo červenej farby, aby uhrančivý pohľad odpútali a oslabili. Pomáhali vraj aj modlitby, zvláštne rituály, nosenie amuletov s obrazom oka.
Prekliatie
Hoci býva táto forma „magického útoku“ uskutočnená obvykle v afekte, je už považovaná za zámernú, i keď vopred neplánovanú. Špecialisti v tomto odbore hovoria o „zápise do energetického potenciálu aury až na úroveň duše“. Cieľom je poškodenie alebo zničenie človeka či veci. Skaza nastáva niekedy okamžite, inokedy po kontakte s prekliatym miestom resp. predmetom. Klasickým príkladom je známa faraónova kliatba súvisiaca so vstupom do posmrtnej komory, kliatba osudného faraónovho prsteňa, diamantu Hope i českej svätováclavskej kráľovskej koruny, prekliaty zámok Miramare na brehu Jadranu, kliatba rodu Habsburgovcov. Prekliate sa v „obyčajnejšom“ prípade prejaví v tej životnej oblasti, ktorej sa pri vyslovení pôvodcom týkalo. Rozpoznať ho je pomerne jednoduché: v určitej záležitosti sa vám stále nedarí, nech robíte čo robíte, nech sa snažíte, ako len chcete. Ustavične akoby sa dokola opakovala rovnaká alebo veľmi podobná „prekliata“ situácia. K zmene k lepšiemu nemôže dôjsť napriek akémukoľvek úsiliu, až kým prekliatie nie je odstránené. V závažných prípadoch kacírstva siahala k prekliatiu i kresťanská cirkev v spojení s veľmi pôsobivým rituálom.
Ochrana proti prekliatiu
Zmiernenie alebo úplné zrušenie prekliatia vyžaduje odbornejší prístup ako odurieknutie. Zaoberajú sa ním aj novodobí mágovia a čarodeji. Ako ochrana môže poslúžiť magický ochranný kruh namaľovaný posvätenou kriedou či tvorený posväteným povrázkom za odriekavania špeciálnych magických formuliek alebo vzývania anjelov podľa ich mien. Na odvrátenie prekliatia pomáha výsadba rastlín s ostrými ostňami pred vchod do obydlia a umiestnenie kaktusov do okna, ako aj na stôl (ak sa o pracovnú plochu delíte s niekým, od koho by mohla kliatba pochádzať). Vynikajúco poslúži aj „čarodejnícka fľaša“, ktorá vás ochráni a zároveň pošle späť to, čo k vám bolo vyslané: Väčšiu uzavierateľnú fľašu naplňte do polovice ostrými predmetmi, črepinami, úlomkami skla, starými žiletkami, klincami, špendlíkmi, ihlami. Potom ju doplňte vlastným močom. Uzavrite a prelepte izolačnou páskou. Zakopte najmenej 30 cm hlboko do zeme na opustenom mieste, kde zostane neporušená. Po dobu zahrabania vás ochráni pred akýmkoľvek úmyselným zlom. Odporúča sa vymeniť ju približne o jeden rok.
Učarovanie
Ak je niektorý z magických aktov skutočne zámerný, dopredu pripravovaný, orientovaný na poškodenie učarovaného jedinca, tak určite tento. Je základným a jedným z najstarších úkonov čiernej mágie. Zariekavania slúžiace na učarovanie nájdeme na staroegyptských papyrusoch aj v záznamoch o vidieckom čarodejníctve novodobejších čias. Čarodejnice v minulých storočiach používali techniku populárnu aj dnes: počas zaklínania prebodávali alebo pálili voskové figúrky. V kultúrach, kde je viera v čarodejníctvo pevná, takáto technika vyvolá v obeti hrôzu, ktorá ako silný afekt vedie k ochromeniu činnosti srdca a k následnej smrti. Učarovanie nemusí byť len projekciou nenávisti, niekedy je to naopak projekcia lásky, ale výsledok je ale rovnaký. Čarodejník ho môže uskutočniť buď sám za seba, alebo za iného človeka. Prostriedkom je veľmi často tzv. dynamizovaná magická vôľa. Techník a metód je však nepreberné množstvo, niektoré sú také isté ako spôsoby, ktorými sa proti nim možno brániť. Začarovanie väčšinou zasahuje psychiku nevysvetliteľným či neodôvodneným strachom, depresiami a inými poruchami, ktoré sú veľmi ťažko liečiteľné klasickou medicínou. Čierna mágia v stredoveku bola zameraná na poškodzovanie alebo ničenie ľudí aj ich majetku. Obávanou obdobou očarovania bola „ihlička“, spôsobujúca impotenciu, „usušenie“ postihnutého či vyvolanie kŕčov, chorôb pečene a iných chorôb. Ďalšou silnou formou bola „výzva na boží súd“, známa tiež zo slovenských povestí, i z procesov proti templárom. Ich veľmajster J. de Molay pred svojím upálením vyzval na boží súd francúzskeho kráľa a pápeža. Obaja do roka naozaj skonali. Vrcholnou formou učarovania bolo vyvolanie „anjela smrti“, ktoré malo viesť k úmrtiu obete. Ak však došlo k spätnému odrazu, umrel sám pôvodca čierneho kúzla.
Ochrana proti učarovaniu
Zrušiť učarovanie nie je ľahké. Treba vykonať „veľký magický obrad“. Takisto sa odporúča variť v hrnci kovové cvočky a intenzívne pritom po celý čas myslieť na negatívne následky spôsobené učarovaním. Páchateľ zla je nútený prísť k svojej obeti a požiadať ju o odpustenie. Postihnutá osoba mu však v žiadnom prípade nesmie dovoliť, aby sa jej dotkol a nesmie mu ani odpovedať. Ďalej sa nosili čelenky so železnými bodcami, ktoré vyvolali neškodné vybitie alebo odraz nasmerovanej negatívnej energie. Vnútorne sa užívalo drevené uhlie, absorbujúce fluidum z astrálu. Pomôcť môže aj malý magický rituál: Vytvorte okolo seba magický kruh posvätenou kriedou Po celý čas rituálu ho neprerušujte a zostávajte v jeho vnútri. Postavte sa do kruhu. Začnite krátkou meditáciou a uvoľnením podľa svojich zvyklostí. Potom si predstavte súčasný stav zapríčinený učarovaním a tento obraz vo svojej imaginácii postupne vymeňte za predstavu žiaduceho, ideálneho stavu. Nahromaďte v sebe vnútornú silu svojím obľúbeným spôsobom – tancom, spevom, zapálením sviečok, usmerneným dýchaním... Ešte raz sa sústreďte na svoj cieľ a vizualizujte svoj konečný produkt, výsledok dosiahnutý zrušením kliatby. Nakoniec nazbieranú silu uvoľnite a predstavujte si, ako okolo vás vytvára ochrannú hradbu, cez ktorú už negatívne energie nebudú môcť preniknúť.
Zaklínanie
Je pomerne komplikovaný úkon. Niekedy sa pod ním rozumie vnucovanie magickej vôle určitému objektu. Súvisí s privolávaním, pripútavaním, odosielaním alebo aj zaháňaním tzv. astrálnych bytostí, ale i navodzovaním komunikácie s nimi. Najbežnejšie sú verbálne zaklínania, najsilnejšie z nich duchovné a božské zaklínanie sviatosťami a božími menami. Posilňuje sa náboženskou vierou. O niečo slabšie je zaklínanie nebom, hviezdami, podobenstvami. Pútanie duchov kvetinami, bylinkami, zvieratami sa chápe v mágii ako najslabší z uvedených troch spôsobov zaklínania. Môže mať však ešte ďalšie podoby. Zaraďuje sa k nim zaklínanie pečaťami alebo hrozba zničenia vyvolávanej astrálnej bytosti. Zaklínanie teda nepatrí priamo k technikám namiereným proti ľuďom, aj keď privolané bytosti majú niekedy od evokujúcej osoby za úlohu niekomu ubližovať.
Ochranné prostriedky proti zaklínadlám
Amulet
Slúži na ochranu pred škodlivými a nepriaznivými vplyvmi či zásahmi. V reči mágov: amulet ruší nepriaznivé vplyvy indukciou opačných vibrácií. Možno ho nosiť stále alebo len v dobe predpokladaného útoku resp. negatívneho pôsobenia. V praktickej mágii je univerzálnym amuletom pantakel (magicky posvätený, rituálne a špeciálne zhotovený obrazec, vyrytý najčastejšie do kovu, nezamieňať s pentaklom, päťcípou hviezdou ako symbolom dokonalého človeka), v ľudovej skôr rímsky kríž a magicky spracovaná mandragora. V starom Egypte patril k najobľúbenejším posvätným amuletom skarabeus. Inde sa nosili rôzne drahokamy a šperky, ale i obyčajný cesnak. Amulety prenikli neskôr aj do kresťanstva. Uplatnili sa predovšetkým posvätené krížiky na retiazke, obrázky svätých, škapuliare s ich ostatkami a inými predmetmi.
Talizman
Zamieňa sa často s amuletom, jeho účel je však iný. Nemá ochrannú funkciu, cieľom jeho nosenia je privolanie šťastia a úspechu. Kedysi boli talizmanmi prstene, rôzne predmety a kamene. V ľudovej viere občas amulety a talizmany splývajú (podkova, povraz obesenca atď.). Ako talizmany sa používajú štvorlístky, rybie šupinky, zlaté mince, maskoty športových družstiev a pod. Blahodarný vplyv talizmanu sa prejavoval uľahčovaním istých životných okolností či ich podporou. Ak mal byť skutočne účinný, musel sa zhotoviť rituálnym spôsobom a nakoniec magicky posvätiť. V obchode zakúpené talizmany nemajú žiadnu hodnotu.
- Olianna -