Jedným z veľkých tajomstiev minulosti sú mapy, ktoré predbehli svoju dobu. Ukazujú krajiny ešte neobjavené v období, keď boli nakreslené. Mapa Philipa Baucheho z 18. storočia však predstavuje ešte oveľa väčšiu záhadu. Ukazuje totiž Antarktídu, ako by vyzerala, keby ju nepokrývali ľadovce.
V 18. storočí sa všeobecne verilo, že niekde na južnej pologuli musí byť veľký kontinent - z jednoduchého dôvodu: aby vyvážil masu pevnín na severnej pologuli. Menej poctiví kartografi si ho preto do svojich máp zakresľovali iba podľa svojich predstáv. Tak zdanlivo vyzerala aj mapa, ktorú v roku 1737 v Paríži vytvoril v svojom období uznávaný odborník Philippe Bauche. V okolí južného pólu nie je na nej iba jeden kontinent, ale dokonca hneď dva oddelené dlhým prielivom. Keď však neskôr moreplavci pobrežia ľadového kontinentu postupne zakresľovali, objavila sa na mapách úplne iná Antarktída a Buacheho dielo bolo odkázané do ríše fantázie. Až do chvíle, kde s pomocou moderných geofyzikálnych metód začali skúmať povrch pevniny pod niekoľko kilometrov hrubým ľadovcom.
Pochovaný kontinent
Prvé výskumy zeme pochovanej pod večným ľadom sa začali v roku 1957 počas vtedajšieho Medzinárodného geofyzikálneho roka. Výskum potom pokračoval iba pomaly a znova sa zintenzívnil v súvislosti s globálnym otepľovaním. Vedci chcú vedieť, koľko je skutočne v Antarktíde ľadu a o koľko metrov by teda stúpla hladina svetového oceánu po jeho roztopení. Vďaka tomu dnes už tiež akosi mimochodom presne vieme, ako kontinent pod ľadom vyzerá.
Posledné také meranie vykonali americkí a britskí vedci pomocou špeciálneho radaru v oblasti západoantarktického ľadovcového štítu (WAIS) a poskytol pohľad, aký dosiaľ ľudské oko nemalo možnosť uvidieť: po prvý raz sa ukázala členitá krajina s jazerami, pohoriami a vysokými štítmi tak, ako vyzerala pred zaľadnením - a ako by mohla vyzerať, keby sa opäť oteplilo. Radar tiež ukázal, aká je pôvodná línia morského pobrežia v tejto oblasti, teda čo je naozaj pevnina a čo je iba ľadovec spočívajúci ma morskom dne. Ukázalo sa, že hrúbka ľadovca v niektorých miestach dosahuje až 4 kilometre, z toho však 3 kilometre spočívajú pod úrovňou morskej hladiny. Pobrežná línia pevniny bez ľadu by teda bola úplne iná než dnes. Vznikli už mapy, ktoré ju ukazujú: nejde o jednu pevninu, ale o dve, ktoré oddeľuje hlboký morský prieliv. Východnú Antarktídu, ktorá zaberá asi tri štvrtiny plochy, tvorí starý kontinentálny štít. Jeho rozlámaním a nerovnomerným vyzdvihnutím jednotlivých krýh vznikli štyri rozsiahle depresie siahajúce až pod hladinu mora obklopené pásmami vysokých pohorí.
Západná Antarktída leží oproti Južnej Amerike a je vlastne pokračovaním horského pásma Kordiller. Preto sa tu tiež nachádza najvyššia hora kontinentu Vinson Massif (5 140 metrov). Podobnosť Antarktídy pod ľadom s mapou Philippa Buacheho je až zarážajúca. Ako mohol dávny kartograf, ktorý nedisponuje objavmi modernej vedy, tak presne poznať stratený kontinent?
Je pôvod stráženého pokladu odhalený?
Philippe Bauche sa narodil v Paríži 7. februára 1700. Bol žiakom iného slávneho kartografa obdobia Guillaumeho Delisleho a nakoniec sa aj oženil s jeho dcérou. Tento z hľadiska záhady antarktickej mapy bezvýznamný detail môže byť v skutočnosti kľúčom k tajomstvu: v tom období totiž mapy neboli verejným majetkom, ale patrili k dobre stráženým pokladom, ktoré sa v rodoch kartografov a námorných veliteľov dedili z generácie na generáciu. Mnohí si preto myslia, že Buache sa týmto spôsobom dostal k vedomostiam, ktoré pochádzajú od nejakej predchádzajúcej vyspelej civilizácie. Tak či onak, Buache sa stal vo svojom období veľmi uznávaným odborníkom, čo mu v roku 1729 vynieslo aj miesto kráľovského kartografa.
Jeho najväčším dielom je rozsiahly atlas sveta z roku 1754. Zomrel 27. januára 1773. Okolo jeho slávnej mapy Antarktídy existuje viac nejasností. Existuje totiž v niekoľkých verziách, z ktorých väčšina má v oblasti Antarktídy iba prázdnu bielu plochu. Buache na nich poctivo zobrazil skutočné znalosti jeho obdobia. Iba na jednu zaniesol južný kontinent - a predbehol tak svoju dobu o tri storočia. Podobných máp, ktoré ukazujú pobrežie, ktoré v časoch ich vzniku ešte neboli známe, je viac. Južný polárny kontinent bez šelfových ľadovcov a s ústiami veľkých riek ukazuje tiež mapa Oronta Fina z roku 1531. Hoci vznikla dve storočia pred objavením brehov tohto kontinentu, je na nej zreteľne vidieť Rossovo a Weddellovo more zarezávajúce sa hlboko do pevniny - a bez ľadu. Môže to byť iba náhoda?
- Olianna -