Kategórie
Volajte Teraz! 0900 700 333
Volajte za 2 EUR/min
 
Akčná Platba platobnou kartou 02 20 810 290
Normálna tarifa
 
 
POTREBUJETE POMOC? EZO.TV Info: 02 20 800 210
Spiritualita

Záhada obrích kamenných gúľ

Pred rokom sa moja dcéra vrátila zo svojej polročnej cesty z Kolumbie. Priniesla množstvo fotografií, medzi ktorými ma zaujali kamenné gule na Kostarike. Ich veľkosť sa pohybovala od niekoľkých centimetrov až po dvojmetrový priemer. Hmotnosť najväčších gúľ vraj dosahuje až 15 ton. Kde sa tieto gule vzali a prečo sú tu?

Kostarické kamenné gule zrejme predstavujú skutočnú záhadu. Vzrušujú archeológov, lovcov záhad i priaznivcov mimozemských návštev po celé desaťročia. Keď v 30. rokoch 20. storočia začala ovocinárska spoločnosť United Fruit Company v stredoamerickej Kostarike rozširovať plochy banánových plantáží do močaristej delty rieky Diquís, robotníci v hustom poraste a bahenných nánosoch objavili veľké množstvo presne opracovaných kamenných gulí.

Na prvý pohľad sa zdá, že kamenné gule sú dokonale guľaté až tak, že takto precízne opracovať kameň nedokážu ani moderné stroje. Uvažovalo sa nad tým, že by mohli byť vyrobené pomocou neznámej technológie, alebo ako niektorí tvrdia, mimozemšťanmi.

Precízna guľatosť pri ich zhotovení však nebola ich jedinou záhadou. Merania ukazovali ďalší záhadný faktor, a to ich dokonalú presnosť, totiž že gule s rovnakým priemerom sú na milimeter totožné. V neposlednom rade treba aj spomenúť fakt, že sa na nich neprejavili známky erózie a ostali perfektne guľaté bez jediného úlomku či známok poškodenia.
Kamenné gule však nenachádzajú svoje miesto len na Kostarike. Podobné gule môžeme nájsť aj v Škótsku, kde gule staré asi 4000 rokov a dosahujú veľkosti tenisovej loptičky, pričom sú pokryté ornamentmi. Kamenné gule môžeme nájsť aj na Slovensku pri Čadci, Klokočove a pod. Podľa geológov slovenské kamenné gule by mohli vzniknúť pnutím a otáčaním v hornine alebo guľovitým rozpadom hornín

Či už boli kamenné gule na Kostarike, v Škótsku alebo na Slovensku vytvorené prirodzeným spôsobom, alebo sú výtvorom mimozemšťanov, budú našu myseľ mátať ešte dlho.

- Olianna -
           
Kamenné gule na Kostarike predstavujú súbor viac než 300 kamenných guľovitých útvarov na Kostarike nachádzajúcich sa hlavne v oblastiach Diquis Delta a Isla del Cano. Miestne sú známe pod názvom Las Bolas. Gule sú obyčajne prisudzované zaniknutej Diquiskej kultúre a sú niekedy aj označované názvom Diquiské gule. Tieto skalné útvary sú najznámejšími v celej Istmo-kolumbijskej oblasti. Gule sa pohybujú v rozmedzí veľkosti od niekoľkých centimetrov až cez dva metre (6,6 stopy) v priemere a dosahujú váhu až 15 ton.

Väčšina z nich je vytesaná z gabra, hlbinného ekvivalentu čadiča, ale existujú aj gule zhotovené z vápenca bohatého na mušle alebo z pieskovca.
 
Dielo mimozemšťanov alebo šikovných ľudských rúk?
Dielo mimozemšťanov alebo šikovných ľudských rúk?
 
________________________________________
Kamenné gule boli objavené v roku 1930, keď spoločnosť United Fruit Company klčovala džungľu pre svoje banánové plantáže. Pracovníci najatí na túto činnosť ich odstraňovali z pôvodných miest za pomoci buldozérov a iných ťažkých mechanizmov, pričom sa niektoré z nich poškodili. Robotníci inšpirovaní navyše príbehmi o skrytých zlatých pokladoch navŕtali do niektorých gúľ otvory a rozlomili ich za pomoci dynamitu. Takto bolo zničených niekoľko kamenných gúľ ešte predtým, než kompetentné úrady stačili zasiahnuť. Niektoré dynamitom poškodené gule sa podarilo opätovne zostaviť a dnes sú vystavené v Národnom múzeu Kostariky v San José.
________________________________________
 
Prvý vedecký výskum týchto kamenných útvarov uskutočnila krátko po ich objavení Doris Stone, dcéra manažéra firmy United Fruit Co., a jej závery boli publikované v roku 1943 v American Antiquity, kde vzbudili pozornosť u Samuela Kirklanda Lothropa z múzea Peabody pri Harvardskej univerzite. V roku 1948 sa spolu so svojou manželkou pokúsil preskúmať neznámu archeologickú lokalitu v severnej oblasti Kostariky. Neskôr sa v San José stretol s Doris Stonovou, ktorá nasmerovala jeho team do oblasti Diquískej delty na juhozápade Kostariky a poskytla mu cenné informácie o nálezoch a svoje osobné kontakty. Lothopove závery z expedície boli publikované v Archaeology of the Diquís Delta, Costa Rica 1963.
V roku 2010 vedec Kansaskej univerzity John Hoopes navštívil nálezisko kamenných gulí a posúdil vhodnosť ich ochrany ako súčasť svetového dedičstva UNESCO.
 
Prečo zostáva záhada neobjasnená

Početné mýty obklopujúce kamenné gule o ich pôvode tvrdia, že pochádzajú až z Atlantídy, alebo že ich také už vytvorila príroda. Pravda je však taká, že ich pôvod s presnosťou nepoznáme.

Pretože Kostarika nemá zaznamenanú svoju históriu v písomných prameňoch až do roku 1502, keď tu na svojej štvrtej transatlantickej výprave pristál Krištof Kolumbus, nikto presne nevie, aké staré gule vlastne sú a musíme sa preto spoliehať iba na zistenia archeológov.
Archeológovia usudzujú, že kamenné gule mohli byť vytvorené niekedy medzi rokmi 200 PNL až 1500 NL. V dôsledku toho, že väčšina kamenných gúľ sa už nenachádzala na svojom pôvodnom mieste, nedala sa na ich datovanie použiť metóda stratigrafie a nedalo sa oprieť ani o ústne svedectvá pôvodných obyvateľov, keďže ich kultúra zanikla v dôsledku španielskej expanzie. Archeológovia preto museli odhadnúť vek gúľ za pomoci ostatných nálezov nájdených v ich blízkosti. Z nálezov išlo o keramiku Aguas buenaskej kultúry datovanej medzi rokmi 200 PNL - 600 NL a polychrómované sošky Buenos Aireského typu datované v rozpätí rokov 1000 – 1500 NL. Tieto nálezy sa našli na viacerých lokalitách vrátane Isla del Caño, Papagayo a Nicoya Peninsula. Priemerný vek výroby kamenných gúľ tak môžeme položiť medzi roky 200 PNL – 800 NL.
 
Avšak aj keď sa nám podarí za pomoci archeológie približne určiť vek kamenných gúľ, stále nám zostanú nezodpovedané dve hlavné otázky: Ako boli gule vyrobené a za akým účelom?

Na prvý pohľad sa zdá, že kamenné gule sú dokonale guľaté až tak, že takto precízne opracovať kameň nedokážu ani moderné stroje. Uvažovalo sa nad tým, že by mohli byť vyrobené pomocou neznámej technológie, alebo ako niektorí tvrdia, mimozemšťanmi. Precízna guľatosť pri ich zhotovení však nebola ich jedinou záhadou. Merania ukazovali ďalší záhadný faktor, a to ich dokonalú presnosť, totiž že gule s rovnakým priemerom sú na milimeter totožné. V neposlednom rade treba aj spomenúť fakt, že sa na nich neprejavili známky erózie a ostali perfektne guľaté bez jediného úlomku či známok poškodenia.

Prísť na záhadu spôsobu výroby na základe legiend pôvodných obyvateľov o elixíre schopnom zmäkčiť kameň sa pokúsil Joseph Davidovits z Geopolymer Institute z Francúzska, ktorému bola ponúknutá možnosť preskúmať túto hypotézu, hoci nebola podložená žiadnymi geologickými ani archeologickými dôkazmi. (Nikto totiž nebol schopný preukázať, že gabro – materiál, z ktorého je vytesaná väčšina gúľ, môže byť opracovaný týmto spôsobom). V poslednej dobe boli preskúmané aj závery aj ohľadom dokonalej presnosti kamenných gúľ.
Modernými meraniami sa zistilo, že hoci Lothrop publikoval vo svojej štúdii tabuľky priemerov gúľ s číslami uvedenými na tri desatinné miesta, tieto čísla boli v skutočnosti priemery meraní pásmom, ktoré neboli zďaleka presné. Závery tejto štúdie poukázali na to, že predpoklady o presnosti gúľ boli dané z mylnej interpretácie metód použitých pri ich predošlom výskume. Tieto merania však musia zohľadniť fakt, že zistené nepresnosti na kamenných guliach mohli vzniknúť v priebehu rokov pôsobením erózie a je nemožné presne vedieť, aký mali svoj pôvodný tvar.

Druhou nezodpovedanou otázkou zostalo, aký účel tieto gule spĺňali. Odborníci uvažovali nad viacerými možnosťami, ale s absenciou akýchkoľvek písomných záznamov sú tieto úvahy len špekulatívneho charakteru. Jednou z najpopulárnejších teórií je, že gule slúžili ako nejaké značky, možno na vytýčenie územných hraníc ako v Európe obdobne slúžiace pomedzné kamene. Toto tvrdenie je samozrejme ťažké potvrdiť, nakoľko sa väčšina gúľ už nenachádza na svojom pôvodnom mieste.

V súčasnosti zaznamenávame výskyt kamenných gúľ v rôznych častiach sveta, či už v Škótsku, Bosne alebo na Slovensku v oblasti Kysúc. Ich význam a pôvod pre nás stále zostáva zahalený rúškom tajomstva a nech už slúžili čomukoľvek, ich využitie a význam sa postupne stratil v čase a my tak máme pred sebou ďalšiu z mnohých hádaniek minulosti, ktorú nám zanechali naši predkovia. Snáď sa nám raz podarí na ňu nájsť odpoveď.
 
 
Vedúci poradcovia na Slovensku zodpovedajú Vaše otázky 24 hodín denne.
0900 700 333
Volajte za 2 EUR/min
Tama
Linka:
 
ZANINY
Linka:
 
Rena
Linka:
 
Večernice
Linka:
 
Dagmarka
Linka:
 
Veštec Thomas Ross
Linka: