O budhistických mníchoch je známe, že sú pokojní a majú jasnú, sústredenú myseľ. Tajomstvo ich vnútorného pokoja by sme mohli zhrnúť do týchto zásad:
Spraviť si poriadok vo vonkajších životných záležitostiach
Každý človek časom príde na to, že si treba život čo najviac zjednodušiť, aby si uchoval viac energie pre seba. Čím viac vecí vlastníme, o to väčšiu energiu musíme vynakladať, aby sme sa o tieto veci mohli starať. Tento materialistický spôsob života, hromadiť veci, ktoré vlastne ani nepotrebujeme, nás oberá o veľa času a pohlcuje všetku našu pozornosť. Osobné materiálne vlastníctvo budhistických mníchov sa zmestí do jedného ruksaku, lebo viac k životu nepotrebujú. Samozrejme, nemusíme zredukovať naše osobné veci až tak drasticky, ale asi by sme sa mali zamyslieť, čo skutočne k životu potrebujeme a čo nie. Je to prvý krok k tomu, aby sme sa stali slobodnejšími ľuďmi, ktorí budú môcť venovať viac času sebe a svojim blízkym. Teda, spraviť si poriadok vo veciach, ktorými sa obklopujeme a ktoré niekedy zbytočne zhromažďujeme.
Spraviť si poriadok vo svojom vnútri a pomáhať druhým
Vo všetkých budhistických komunitách a spoločenstvách sa mnísi učia robiť všetky skutky nie pre seba, ale v prvom rade pre celý svet. Keď meditujú, robia tak pre dobro všetkých. Prostredníctvom meditácie sa približujú stavu osvietenosti, ktorá im umožňuje dosiahnuť ich plný potenciál. A vďaka svojmu rozvinutému potenciálu potom pomáhajú všetkým, najmä tým, ktorí to potrebujú najviac. Keď sa aj nám podarí zdokonaliť sa v takomto nesebeckom postoji k životu, budeme šťastnejší, pretože sa už nebudeme do takej miery stotožňovať s našimi osobnými problémami. Na každodenné malichernosti už nebudeme reagovať zbytočne emocionálne a naša myseľ sa stane omnoho pokojnejšou. Túto zásadu preto môžeme vnímať aj ako vnútorné poupratovanie, teda nezameriavať sa iba na naše sebecké pohnútky ale urobiť viac priestoru aj pre druhých.
Nechať si poradiť od múdrych
Jedna zo slabých stránok západnej spoločnosti je jej nezdravý vzťah k starobe, a teda aj k ľuďom vo vyššom veku. Budhistickí mnísi vnímajú starých ľudí v prvom rade ako studnicu múdrosti. A tak je pre nich len prirodzené, že vyhľadávajú starších ľudí, najmä tých, ktorých považujú za duchovne vyspelých. Považujú ich za duchovných vodcov, ktorí im pomáhajú orientovať sa na ich vlastnej ceste. Určite máme aj my v našom živote mnoho bystrých a múdrych ľudí, od ktorých sa môžeme veľa naučiť, len ich treba požiadať o ich názor a radu. Starší ľudia majú bohatšie životné skúsenosti, čo znamená, že nám budú vedieť poradiť v nespočetných životných situáciách.
Počúvať pozorne a bez posudzovania
Naša myseľ má prirodzený sklon posudzovať a súdiť druhých. Podľa budhistov je však zmyslom komunikácie zmenšovať mieru utrpenia v živote druhých, aj v našom. A kritizovaním a súdením sa nám to určite nemôže podariť. Sústredená myseľ, ktorá spočíva najmä v prítomnom okamihu, je nádherná tým, že nesúdi. Potom hlavným zámerom komunikácie, ktorá vychádza z takejto v prítomnom okamihu sústredenej mysle bude, že jasne vnímame, čo nám niekto hovorí, a to bez toho, aby sme to nejako posudzovali. Takáto komunikácia povedie k ozajstnému vzájomnému rešpektu a porozumeniu, a zároveň sa tým zvyšujú šance aj na ďalšie rozvinutie našej konverzácie.
Uvedomiť si, že zmena je jediným zákonom vesmíru
Základný zákon vesmíru je, že všetko sa mení. A aj tak nám robí problém ho naozaj prijať. Veľmi silno sa stotožňujeme s predstavou, že náš výzor, naše telo či naša osobnosť sa nikdy nezmenia. Keď ale k tej zmene dôjde, čo sa samozrejme musí udiať, tak trpíme. Tento problém sa však dá prekonať. Podstatné je, aby sme si začali uvedomovať neustálu pohyblivosť a premenlivosť obsahu našej mysle. Všetko, čo sa týka vedomia, je tej povahy, že ako príde, a tak aj odíde. A keď si toto budeme uvedomovať v nejakej vyhrotenej či ťažkej situácii, určite spozorujeme, ako rýchlo sa rozplynie všetok strach, úzkosť, hnev, žiadostivosť či zúfalstvo. Napríklad náš hnev sa začne veľmi rýchlo rozplývať, keď si naozaj uvedomíme jeho neopodstatnenosť a prázdnotu. To je aj dôvod, prečo hlavnou myšlienkou budhizmu je, že prítomný okamih je to jediné, čo existuje a preto sa netreba zdržiavať v minulosti, ani snívať o budúcnosti, ale sústrediť svoju myseľ len na prítomný okamih, na to, čo práve robíme.