Svedčia o tom aj pôvodné názvy mesiacov, ktoré Rimania odvodili od rímskych výrazov pre čísla od jedna do desať.
Ľudia verili, že po celý rok sa im bude dariť tak, ako si počínali v deň Nového roka. Novoročné obrady a rituály mali podľa našich predkov odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, zlepšiť blahobyt a priniesť šťastie. Každý sa usiloval vyhnúť všetkému, čo by mu v budúcom roku prinieslo akúkoľvek škodu, či negatívne poznačilo jeho osobu. Nový rok hromadil okolo seba esenciu rozmanitých želaní. Nielen ráno, ale po celý deň sa ľudia pozorovali, lebo verili, že kto si ako v jeho priebehu počína, tak sa mu bude dariť po celý rok.
Ak niekto ráno zaspal, po celý rok sa mal omeškávať v dôležitých veciach. Kto bol napríklad mrzutý, hašterivý alebo nahnevaný, toho mala po celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby sa nepohádali, neplakali a vzájomne si neubližovali. Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal v zdraví dožiť budúceho roka. V niektorých oblastiach zastierali zrkadlo, aby to, čo sa v dome hovorí, neroznášali po dedine. V niektorých oblastiach na východnom Slovensku bolo zvykom, že z domu sa nič nepožičiavalo, aby sa počas nastávajúceho roka držalo gazdovstvo pohromade a aby nič z domu nevyšlo nazmar. Bývalo zvykom, že na Nový rok vždy vstával ako prvý mužský člen rodiny. Z potoka doniesol čerstvú vodu, v ktorej sa všetci príslušníci rodiny poumývali. Potom rozložil oheň a zasvietil v izbe svetlo.
Všetci sa vyobliekali do čistých šiat. Prví novoroční návštevníci. Na Nový rok pripisovali prvému návštevníkovi a okolnostiam jeho príchodu mimoriadny vplyv. V žiadnom prípade nemala prísť ako prvá do domu žena, lebo by priniesla do príbytku nešťastie. Vítanými návštevníkmi boli včasráno chlapci, zriedkavejšie muži, ktorí sa vždy dobre zhostili úlohy vinšovníkov, a už od skorého rána chodili po domoch koledovať. Dospelí návštevníci prichádzali až popoludní, aj to boli prevažne príbuzní, zväčša muži. V niektorých regiónoch hneď po polnoci chodievali pod obloky vyhrávať Cigáni a ich príchod bol považovaný za šťastné znamenie. Podľa toho, kto z vinšovníkov ako prvý zavítal do domu, sa kedysi určovalo, aký bude nastávajúci rok. Vinšovačky. Zavčas rána 1. januára chodili chlapci vinšovať: Vinšujem vám, vinšujem, tento Nový rok, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnuť. Zmysel a obsah novoročných vinšov bol podobný obsahu vianočných vinšov, vo väčšej miere sa používali vinše žartovného charakteru. Objavovali sa v nich želania šťastia, zdravia, pokoja a lásky.
Vinšovníci nosili vrece, do ktorého im dávali jablká, sušené hrušky, koláče, a tie potom konzumovali na muzike na sviatok Troch kráľov. Čistota pol života. Na Nový rok museli všade vládnuť čistota a poriadok vo vzťahu k celému nastávajúcemu roku. Okrem nevyhnutných prác sa nesmelo nič robiť. Predovšetkým sa nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela byť vyvesená. Nesmelo sa šiť, lebo sliepky by neniesli vajcia. V snahe uchovať si šťastie v dome, vyhýbalo sa zametaniu, vraj, aby sa šťastie nevymietlo, a taktiež sa nekonzumovalo nič pod perím, aby šťastie neuletelo. Každý by mal mať vo vrecku aspoň pár korún, aby sa ho peniaze po celý rok držali. Nejedzte hydinu ani zajace, utečie vám šťastie.
Čarovnú moc mala na Nový rok i strava. Tak ako cez vianočné sviatky, ani v tento deň nemalo na jedálnom lístku chýbať bravčové mäso symbolizujúce blahobyt. Na druhej strane sa nemalo jesť hydinové mäso ani zajace, lebo by z domu uleteli šťastie a peniaze, tak ako lieta perie. K jedlu by sa nemalo podávať nič, čo malo krídla alebo rýchle nohy, lebo by ktosi z rodiny odišiel. V tento deň obedovali všetci za stolom, ktorý bol prikrytý tým istým obrusom, ako na Štedrý večer. Často aj chlieb položený na stole bol ten istý. Jedál malo byť toľko, aby sa každý mohol dosýta najesť, inak by cez rok hladovali. V južných oblastiach zvykli variť šošovicu, ktorá predstavovala mince, a teda bohatstvo. Na Spiši bol symbolom hojnosti mak, preto gazdiné nezabudli pripraviť makové koláče. Na východnom Slovensku varili pirohy, aby mali tučné kravy. Rezance alebo šúľance, s ktorými sa tiež často stretávame na tradičnom novoročnom jedálnom lístku, mali zabezpečiť veľké obilné klasy.
Sviatok Troch kráľov. Novoročné obdobie sa podľa tradičného roľníckeho kalendára počítalo od 25. decembra do 6. januára. Sviatok Troch kráľov bol posledným dňom vianočno-novoročného obdobia. V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému Ježiškovi: G(ašpar)+ M(elichar)+B(altazár). Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom). Veľký význam malo svätenie vody. Ňou sa pokropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom i hospodárskym zvieratám, aby prospievali. Rozšírené boli ľudové trojkráľové hry, z nich známe bolo napríklad chodenie s hviezdou. Niekde bolo zvykom vynášať vianočné stromčeky. Tento deň bol aj posledným dňom obchôdzok a kolied: „My tri králi ideme k vám, šťastie, zdravie prajeme vám...“ Trojkráľový večer oslavovala mládež zábavami, bálmi a muzikami, ktoré si sama zorganizovala. V minulosti od Troch kráľov pokračovali v domoch priadky. V súčasnom období je pekným zvykom, že si ľudia navzájom v rodinách, na pracoviskách a v spoločenskom kontakte želajú zdravie, šťastie a pokoj. Tí, ktorí sú vzdialení osobnej komunikácii si vzájomne telefonujú, posielajú pohľadnice, emailové blahoželania či sviatočné SMS správy. Súčasťou miestnych osláv Nového roka bývajú veľkolepé ohňostroje a nechýba zábavná pyrotechnika.
Ak chcete vedieť, čo vás čaká v novom roku, aký bude a čo prinesie vám a vaším blízkym, neváhajte zavolať na číslo 0900 700 333 a naši veštci, numerológovia, astrológovia, kartári a iní naši odborníci vám dajú na tieto otázky odpoveď.