Kedysi v nej neveril nikto, neskôr sa stalo módou auru vyfotografovať, potom mnohí sa sami pokúšali o jej uzretí. Pozrime sa teda, čo je to aura, kto a ako je schopný ju vidieť a čo sa môžeme s jej pomocou dozvedieť!
Každý človek, zviera, rastlina, vec, teda všetko na svete má auru. Aura nie je nič iného, než vyžarovanie. Premietnuť sa okolo tela v podobe oscilácie dokáže nielen telo, ale aj city, vedomé a podvedomé myšlienky. Všetko má charakteristickú základnú farbu, táto sa však neustále mení. V prípade ľudí ovplyvňujú aktuálne farby aury momentálne city, myšlienky, zdravotný stav a ešte mnoho iných faktorov.
Konštrukcia aury
Aura sa skladá z viacerých vrstiev, tieto presahujú jedna do druhej, zmývajú sa. V priamej blízkosti ľudského tela vytvára aura bioenergie modravé farby, trochu ďalej sa nachádza energia vedomých činností. Na 30 centimetrov od tela sú viditeľné energie vedomých myšlienok, po ďalších 30 centimetroch sa naša aura zapojí do kolektívneho vedomia. Postupujúci smerom von má aura medzi vrstvami farbu stále konstantnejší, na úrovni kolektívneho vedomia je prakticky bez zmeny.
Telesná a duševná činnosť človeka udržuje auru v stálej zmene, takto umožní vydedukovať aktuálny zdravotný a duševný stav človeka. Základné vlastnosti osobnosti preukazujú v aure vždy vyrovnanejšie, pomalšie pohyby, zatiaľ čo duševné pochody znamenajú rýchlo sa pohybujúce, vibrujúca farby. Takto teda dokážeme rozlíšiť, či daná farba a k nej spojená vlastnosť je pre dotyčného charakteristická všeobecne, alebo len v danom okamihu.
Schopnosť videnia aury len sama o sebe nie je schopná liečiť, ale keď s pomocou videnia aury naše choroby a slabé, či práve hyperčinné body nášho tela zmapujeme, nájdeme ľahšie cestu k vyliečeniu.
Kto dokáže auru vidieť?
Skrátka a jednoducho - ktokoľvek, ale najviac ľudí potrebuje nejaký cvik. Malé deti sú schopné spontánne vidieť auru asi do svojich 3 rokov. Dokazujú to takmer v každej rodine. Neprekvapí sa, keď napríklad na otázku "Ktorú tetu máš v škôlke najradšej? dostanete odpoveď - "Tú červenú". Deti ale dokážu mimoriadne senzitívnym spôsobom určiť aj zmeny nálady, takto sa môže stať, že náš malý začne plakať, aj keď sme mu nepovedali ani jedno zlé slovo, vidí a cíti naše napätie. Jednou jednoduchou skúškou si môžeme overiť, či naše dieťa je schopné auru vnímať. Spýtajme sa ho, v akej farbe nás vidí! (Upozorňujeme ho, že nie sme zvedaví na farbu našich šiat.)
Nemusíme sa ani vtedy vzdať schopnosti vidieť auru, keď sme už vyrástli z detského veku. S trochou cviku (vykonávame to na sebe) aj my môžeme auru vidieť. K tomu sa pohodlne umiestnime v šere v zatemnenej izbe pred bielou stenou. Obe dve ruky dajme dopredu tak, aby sa dlane pozerali na seba! Snažme sa nepozerať nikam, neobraciať svoju pozornosť na nič, len pozerajte pred seba. Keď sme dosiahli tento potrebný uvoľnený stav, začnime pohybovať rukami hore a dole, približujme a odďaľujme ju k tvári a skúsme uvidieť, či je niečo medzi roztvorenými prstami! Ak sme sa dostatočne uvoľnili, spozorujeme medzi prstami energetické pole.
Cvikom sa dá vyvíjať schopnosť videnia aury a môže pre nás a pre naše okolie znamenať pomoc v lepšom poznaní a pochopení!