Ľudia hovoria nielen rukami, ale často aj pažami. Ak niekto naširoko roztiahne svoje paže, ako by chcel obnažiť svoju hruď , ale ruky má zatvorené, takmer zovreté až v päsť, na takéhoto človeka si treba dávať pozor, lebo jeho pravda a reči môžu byť iba predstierané.
Keď niekto stojí pred sudcom a hra kajúcneho hriešnika, tak má ruky pripažené tesné k telu, hlavu má naklonenú trocha nabok a budí tak dojem menšieho. Vyzerá to tak, akoby prejavoval hlbokú ľútosť. Ale ak má pritom zovreté päste a palec leží hore na prstoch, tak je z takéhoto človeka cítiť zlostný vzdor, ktorý potláča iba s veľkou námahou. Takéto prejavy sú pre sudcu a ostatných vážnym upozornením. Naproti tomu, ak kajúcny hriešnik drží svoj palec v zovretej pästi, je tiež plný zlosti, ale uvedomuje si, že v danej situácii je bezmocný.
V prípade, že spína ruky, prosí o milosť. Zopnuté ruky za chrbtom vyjadrujú pokoru a dobrovoľnú bezbrannosť. V prípade, že ruky sú zomknuté vpredu, tak dotyčný prosí, aby všetko už čo najrýchlejšie skončilo. Samozrejme tieto údaje, aj keď dôležité, nemôžu nahradiť celkové posúdenie. Taktiež je potrebné sledovať aj to, či sa ruky pohybujú ľahko až hravo, alebo ťažkopádne. Obratné a uvoľnené ruky poukazujú na vnútornú pohyblivosť, pomalšie a meravo strnule gestá zasa poukazujú na vnútornú ťažkopádnosť. Uvedené pozorovania sú poučné pre posudzovanie „vnútorného“ veku. Ak sú gestá u starších ešte obratné a rýchle /samozrejme závisí to od temperamentu/, dá sa z toho vyvodiť vnútorná mladistvosť, keď sú gestá skôr ťažké a pomalé, tak to naznačuje, že vnútorný proces starnutia je v pokročilejšom štádiu.
Pravá alebo ľavá?
Taktiež je dôležité si všímať, ktorá ruka vykonáva viac pohybov. Vždy je samozrejme, že pravá, aj keď sú gestá tejto ruky riadené podvedome. V prípade, že ľavá ruka sa pohybuje veľmi výrazne, poukazuje to na fakt, že človek sa nachádza v takej situácii, ktorá mu ide na nervy. Človek sa cíti psychický ranený. Taktiež však môže ísť aj o prejav veľkej duševnej radosti. Obyčajným gestom uistiť niekoho je, že si položíme ruku na srdce. Ak si ale niekto kladie ľavú ruku na srdce, nachádza sa vo veľmi chúlostivej situácii bez toho, aby si bol toho vedomý. Takisto to môže to byť prekvapujúci úžas radosti. Z toho vidíme, že čím viac používame svoju ľavú ruku, tým viac odhaľujeme svoje podvedomie – svoje vnútro. /Samozrejme, že uvedené sa týka pravákov/. Ľavá ruka väčšinou odpočíva, alebo sa schováva vo vrecku, prípadne sa ňou opierame. Aj to je dôkaz nevedomej koncentrácie.
V prípade, že príde k nejakému prekvapivému vzrušeniu, zapojí sa do gestikulácie aj ľavá ruka, obyčajne však spolu s pravou. Emocionálne založeného človeka, alebo dobrosrdečného možno spoznať aj podľa toho, že viac používa ľavú ruku, pričom pravou zdôrazňuje vedomé argumenty. Aj v bežnom živote je to tak. Napr. parlamentné debaty sú výbornou pomôckou k štúdiu a dajú sa z nich vyvodzovať rôzne závery. Zo života každý vie, že sympatický človek sa môže stať nesympatickým len kvôli gestám a pohybom rúk. Napríklad ak človek často spína ruky, mnoho ráz to robí vo chvíľach uvažovania, alebo pred zaspávaním, ale sú aj takí ktorí sa tým uvoľňujú. Často je spínanie rúk reakciou na nejakú strašnú správu, výrazom strachu alebo odovzdanosti. Však nie je bezvýznamné, či sa pri spínaní rúk kladie navrch pravý alebo ľavý palec. Už Indiáni zadeľovali ľudí do dvoch skupín. Keď je navrchu ľavý palec, tak ľavý ukazovák je nad pravým, ľavý prostredník nad pravým atď. V prípade, že je navrchu pravý palec je to naopak. Podľa toho ktorý palec je navrchu, tá ruka vládne. Ak ľavá, ide o viac psychickú záležitosť a podvedomie vládne nad vedomím. Ak vládne pravá ruka, tak prevláda vedomie nad podvedomím. Je to tiež jedna z príčin, prečo ľudia spínajú ruky raz tak a raz onak. Ten, kto má navrchu viac prsty ľavej ruky, ten sa oddáva viac osudu a nijako sa ho nesnaží zmeniť. Kto dáva navrch pravé prsty ruky, ten v osud neverí, a aj keby zapochyboval, spôsob spínania rúk nezmení. Napríklad na pohreboch veľa smútočných hostí vyzerá akoby sa hanbili spínať ruky, a majú iba jednu položenú cez druhú. Môže to znamenať, že nechcú vyvolať dojem modliacich sa. Avšak každý človek, ktorý sa ocitol v tiesni, alebo sa cíti veľmi šťastný, spína ruky, akoby sa ho v danom okamihu zmocnil veľký strach, alebo šťastie. Podstatné je, či sú prsty do seba vklinené voľne alebo pevne.
Cím viac sú prsty zauzlené, tým viac je človek dotknutý, tým silnejšie sa cíti v danom momente ohrozený. Určitým prejavom nekoncentrovanosti človeka je, keď rukami sem tam pohybuje. Je zaujatý sám sebou, spína ruky a neustále sa s nimi hrá. Je to znak odpútanosti a nedostatočného záujmu. V takomto prípade je dobre rozhovor, alebo rokovanie prerušiť. Takíto ľudia sú väčšinou unudení, duchom neprítomní a iba slušnosť zakazuje vstať a odísť. To isté platí aj vtedy ak sa niekto hrá s tužkou, cigaretami, zapaľovačom, alebo s inými predmetmi. To sú všetko varovné signály, na základe ktorých sa dá skonštatovať, že rozhovor bol zbytočný a nič pozitívne nepriniesol.
Aj vlastná ruka nás prezradí...
Je ale nevyhnutné myslieť len na to, že nestačí pozorovať ruku toho druhého, ale aj svoju vlastnú, aby sme spoznali nielen sami seba, ale aby sme si uvedomili čo v nás prebieha. Je sotva uveriteľné, koľkým vlastným chybám by sme mohli zabrániť. Pozorným skúmaním pohybov jednotlivých prstov sa nám veľa vecí stane jasnejšími. Nápadne je najmä držania palca, či pri zovretej pästi je palec skovaný vo vnútri, alebo vonku. Palec po nemecký Daumen je odvodený od slova domare = zvládnuť, ovládať a je teda nositeľom našej vôle, sily a presadenia sa. Keď je odhodlanie slabšie, prejavuje sa človek opatrnejšie, a keď nemá silu presadiť sa v praktickom živote, prejavuje to tým, že palec je skovaný vo vnútri ruky. V spánku je obyčajne palec skovaný, pretože vtedy je vôľa pokojná! Môžeme napríklad pozorovať veriacich v kostole, alebo dojatých návštevníkov divadla, či koncertov. Keď sa podrobia prikázaniam a zovrú ruku v päsť, v tom okamihu sa palec schová a oni nekonajú podľa vlastnej vôle. Aj zomierajúci má často palec vnútri, akoby cítil, že vôľa žiť sa už vyčerpala. Ak je palec vyrovnaný a leží na ruke, tým sa prejavuje vlastná vôľa, odhodlanie presadiť sa a dosiahnuť vytýčený cieľ. Môžeme teda smelo povedať, že ak je palec vonku, poukazuje na potrebu vyjadriť svoju mienku za každú cenu. Tento znak by mal byť varovaním pre každého, že sa niečo nahromadilo a chce to von. Je to vlastne vyjadrenie emocionálnej sily. Podstatné je aj to, ako palec vzpriamujeme. Tu sa nejedná o to, aký veľký uhol zviera palec s ukazovákom, ale ide o gesto. Čím viac je palec vzdialený od ruky, čím viac je vzpriamený, tým väčší je pocit nezávislosti. V prípade, že sa drží palec pri ukazováku, dá sa z toho usúdiť, že pre neho je rozhodujúci vlastný proces a nie to, ako dopadne okolie. Takéto situácie sú dosť nepríjemne, ak prehliadneme toho druhého, ten si to uvedomí a svoj palec začne schovávať Manažéri a šéfovia radi schovávajú svoje palce, aby nikto nemohol uhádnuť, čo majú v úmysle. Typické je to u gangstra, alebo u šerifa, ktorí majú ruky vo vrecku a palec skovaný. Nik netuší, čo zamýšľajú. Vo filme je to osvedčené gesto a drží divákov v napätí. Držanie palca poukazuje na to, aká je danom okamihu naša vôľa.
Zapamätajme si: keď je palec schovaný sú dve možnosti – buď nemáme silnú vôľu, alebo vedome zakrývame, čo vlastne chceme. Držanie palca je významným upozornením pre nás, ale i druhých. Pozorovaniu i výkladu sa však musíme naučiť. Média poskytujú prekrásne príležitosti k štúdiu debát na snemoch a zhromaždeniach. Veľa politikov hovorí s mierne privretou rukou, ale palec smeruje nahor. Títo ľudia vystupujú pokojne, ovládajú svoje emócie. Vyvolávajú dojem, že im ide o vec, ale v skutočnosti kladú veľký dôraz na to, aby sa presadili sami.
Ak niekto „krúti palčekom“, je to aktuálne vtedy, keď si robí pohodlie, alebo sa nudí. Naše vnútorne sily sú v tom momente pasívne, ťažkopádne. Ak sa kúsení obchodníci, šéfovia personálnych oddelení a vedúci pracovníci v týchto gestách vyznajú, majú určitý náskok pred ostatnými. Dôležité je uvedomiť si fakt, že držanie ruky a prstov nepramení z vedomia, ale pochádza z hĺbky duše. Tak ako nás upozorňuje časté potkýnanie, že niečo nie je s nami v poriadku, tak aj gesto, ktoré si žiaľ neuvedomujeme, veľa o nás vypovedá.
Kde smeruje náš palec?
Veľmi rozšírené je víťazne gesto, ktoré je známe už z čias starého Ríma. Palec nahor označuje dobrú náladu, plnú optimizmu. Keď Július Cézar držal svoj palec nahor, bol to znak víťazstva, ale aj sloboda pre gladiátora. Naopak, palec nadol spečatil jeho osud, gladiátor musel zomrieť. Gestá palca sú veľmi dôležité, keď si dôverujeme. Ak držíme palec nahor, znamená to, že svoju vôľu presadíme. Držanie palca nadol naznačuje, že všetko je stratené.
Gestikulácia palcom vyjadruje naše pocity, ktoré sú hlboko v našej duši. Má to niečo spoločné aj s našimi pudmi, ktoré niekedy musíme počúvať. Ak niekto drží obidva palce smerom hore, tak sa to považuje za varovanie. Toto gesto je zriedkavé a vyjadruje až chorobnú túžbu presadiť sa. Vedome držanie palca nás vedie k pohybom susedného prsta – ukazováka. Je to znak víťazstva. Je ale rozdiel, keď „V“ je vytvorené palcom a ukazovákom, čo vyjadruje „Zvíťazím“, alebo „V“ vytvorené ukazovákom a prostredníkom.
Toto “V“ vyjadruje ,že zvíťazíme, dobrá vec zvíťazí. V prípade, že V vytvára prostredník a ukazovák, tak palec leží vo vnútri ruky, čo znamená, že vlastná vôľa nie je tak dôležitá, ako vec ktorej máme slúžiť. Je to kľúč, ktorý nám dáva správne pochopenie gest palca a ukazováka. Nápadne je gesto, keď palec a ukazovák sú prstencovo spojené, akoby chceli niečo obsiahnuť. Človek pri tomto geste dáva najavo, že ide o vec, ktorá sa nesmie prehliadnuť. Takéto gesto hovorí o silnom, ale ovládanom sebavedomí. Ale, keď takýto človek otáča chrbát ruky smerom von pôsobí to vyumelkovane, neprirodzene. Takéto osoby sa prejavujú sebavedome, ale nie sú si sebou celkom isté. Kto má ale pri tomto geste vnútornú časť ruky otočenú od seba a otvorenú, ten dáva najavo vnútornú sebaistotu, ktorú nič tak rýchlo nevyvedie z rovnováhy.
Víťazne a porazenecké gestá sa dajú vyjadriť aj ukazovákom. Ukazováky, ktoré sú vztýčené varujú, dokonca hrozia, ale často sú vztýčené aj z hlbokého presvedčenia, čo môže byť napríklad symbolom viery. No nielen v náboženskom zmysle, ale i viery v samého seba. Pred vztýčeným ukazovákom by sa mal mať na pozore slaboch a nesamostatný človek. Odporovať takémuto gestu môžu len rovnako silní ľudia, presvedčení o svojom názore. V opačnom prípade je protivník zničený, čo vyjadrí aj ukazovák jednoznačne smerujúci dole. Takíto ľudia sú zvyknutí na to, že ich druhí poslúchajú. Ukazovák vyjadruje nárok na moc ako aj na mocenské postavenie, ktoré dosiahli svojou vôľou. V našom materialistickom svete, gesto trenie palca o ukazovák je typickým znakom túžby, želania zárobku „Čo za to“. Ak niektorí ľudia používajú toto gesto veľmi často, potom by sme si mali dávať, aby nás neoklamali ani v tom prípade, ak budú zdôrazňovať svoju nezištnosť a obetavosť.
Ukazovák obviňuje a žaluje...
V uplynulých časoch sme boli vychovávaní k tomu, že ukazovať na druhých prstom je neslušné. Ukazovať ukazovákom na niekoho sa považuje za symbol, gesto zbrane, ktoré hovorí: Ty patríš mne , urobíš to, čo ti prikážem. Ukazovák ukazuje – z ukazovania sa stáva odsúdenie – z odsúdenia súd. Ukazovák obviňuje, žaluje. Ak niekto na niekoho až príliš ukazuje ukazovákom, tak obviňuje a chce byť žalobcom a zároveň i sudcom. Je potrebné spomenúť aj to, že takýto človek je voči sebe nekritický a nedopustí na seba ani žiadnu kritiku, ba ani vtedy, keď si svoje chyby uvedomí. Ukazovák je viac nápadný. ako palec. Gesto palcom prezrádza naše momentálne odhodlanie, ukazovák vypovedá o našich predstavách do budúcnosti. Gestá oboch vystihujú náš vnútorný elán, pričom ukazovák nás vykresľuje. Napríklad, keď sa niekto pomýli, ukazovák ho prezradí tým, že sa stiahne a v každom prípade smeruje k ústam. Dotyčný si uvedomí, že povedal niečo nesprávne a koriguje to ukazovák. Ak niekto silno premýšľa, kladie si ukazovák na špičku nosa, pretože nos trúfalo vyčnieva z tváre a ukazovák symbolický bráni hlave vyraziť do útoku skôr, ako vznikne tá pravá myšlienka. Ak si niekto chce niečo pozorne prečítať, alebo si chce čítaný text vštepiť do pamäti, tak sleduje riadky ukazovákom a v tomto prípade môžeme hovoriť o vedúcom prste. Gesto ukazovákom zdôrazňuje všetko, čo vykonávame. Keď nám napríklad ide niekto na nervy, posielame ho preč práve ukazovákom. Na druhej strane ukazovákom aj k sebe privolávame. Podľa tohto prsta sa dá jasne spoznať expanzia človeka a práve preto aj mnohí odborníci tento prst nazývajú „mysliacim“ v tom zmysle, že ukazuje na naše základne myslenie, avšak nie na premýšľanie, čo je veľký rozdiel. Napríklad čím bližšie drží hundravý človek svoj ukazovák pred tvárou svojho partnera, tým je viac zádrapčivý a dotieravý. Myslia sa tým povahové vlastnosti. Je si tiež priveľmi istý svojou nepríjemnou kritikou, ale zároveň si neuvedomuje, že tým si úzko obmedzuje svoje zorné pole a málo sa dištancuje.
- Olianna -