Tieto dva pojmy sú, hoci to nie je všeobecne príliš známe, základnými stavebnými kameňmi všetkej mágie.
V tom sa synchronicita chová podobne ako počasie. Je nevypočítateľná, vždy nás niečím prekvapí, nedá sa ovládnuť a je neoddeliteľnou súčasťou nášho života.Proste existuje, nech už si o nej myslíme čokoľvek. Synchronicitu všetci poznáme buď ako "zákon schválnosti" alebo ako konštatovanie "do tretice všetkého dobrého i zlého". Všetci vieme, čo znamená "maľovať čerta na stenu" alebo "hovoriť o vlkovi, zatiaľ čo ten istý je už za dverami". A tiež ste už iste počuli napomenutie v zmysle "radšej mlč alebo to Privoláš" a rovnako tak ste iste už mnohokrát počuli povzdych "no, to nám ešte chýbalo". Stačí si trochu viac všímať reality a čoskoro zistíme, že mnoho vecí sa nám stáva akoby naschvál. Potom sa pýtame, za čo ma pánboh trestá? Alebo, preboha, čo som komu urobil (a)?
Z akéhosi záhadného dôvodu sa väčšinou stretávame so synchronicitu, ktorá nám škodoradostne nepraje, teda presne opačnú, ako by sme potrebovali. Z posledných síl pribiehame k autobusovej zastávke a už z diaľky vidíme, že autobus, ktorý premáva raz za pol hodiny, práve odchádza. Človeka, ktorého vôbec nechceme stretnúť, stretneme za deň desaťkrát, z toho minimálne dvakrát sa s ním zrazíme vo dverách alebo s ním uviazneme vo výťahu. Chceme prejsť vedľajšou cestou, kde už rok neprešlo žiadne auto a vtom sa na nás zo zákruty vyrúti kamión. Odskočíme, cestu opatrne prejdeme a keď budeme na druhej strane a chceme čakať, za ako dlho sa objavia ďalšie autá, tak tam pokojne môžeme stráviť celý deň a okolo neprejde ani bicykel. Sú známe prípady, že na málo obývanom ostrove alebo v nejakom rozvojovom štáte jazdila iba dve autá a vždy to skončilo tým, že sa zrazili. Rovnako tak si môžeme všimnúť, že nech sa vymýšľajú akékoľvek pravidlá a nariadenia a akékoľvek dopravné zákony a postihy pre neposlušné vodiča, percento dopravných nehôd je stále to isté. To sa týka aj zločinnosti a ďalšieho dodržiavanie, či nedodržiavanie akýchkoľvek pravidiel.Človek by bol v pokušení začať vyhlásiť, že zákony a pravidlá nás len zdržujú, pretože sú v podstate zbytočné - a podľa ezoterickej psychológie a filozofie by mal pravdu.
Analógia je podobnosť dvoch a viacerých javov alebo tiež skrytá podobnosť. S analógiou pracuje symbolika, výklad kariet, výklad snov, ale aj rituálné mágie, napríklad literárne mágie. Všetko, čo sa vysloví a mnohokrát zopakuje, má tendenciu objaviť sa aj v realite. Podľa zákonov analógie, keď bude mať niekto na záchode žltý toaletný papier, bude mať vyššiu šance na dobrý zárobok aj v práci a v podnikaní. Žltá farba je farba zlata a Slnka (čo sa zaseje, to sa tiež zbiera) a zárobok, ako odmena za prácu, symbolicky súvisí s konečnými produktmi dobre fungujúceho metabolizmu. Takže ak hľadáte prácu alebo túžite po kariére, musíte kupovať a používať len žltý toaletný papier ...
Mágia sa snaží so synchronicitu pracovať a využívať ju vo svoj prospech.Pomocou magických rituálov privolávame kladnú synchronicitu, ktorá znamená, že sa budú stávať veci, ktoré si prajeme. Pomocou analógie môžeme odhadovať, čo sa stane. Inými slovami, analógia sa dá použiť v rámci prognostiky. Keď hádžeme mincami a tipujeme, čo padne, trafíte sa tak na päťdesiat percent. Ak si vezmeme na pomoc druhé mince a pomocou nich budeme odhadovať, dostaneme sa zhruba na 54%. Sú to "len" štyri percentá, ale v konkurenčnom boji so slepou náhodou je vždy lepšie zvíťaziť, aj keď to bude len o pár percent. Víťazstvo je len jedno. Analógia je niečo ako chrbtica mágie. Preto sa v mágii používajú pomôcky, ako napríklad karty, ktoré odpovedajú na kladené otázky formou náhody.
Dnes, v dobe racionality a logiky, keď je všetko riadené pomocou matematiky môžete neveriacky krútiť hlavou, ako mohol šaman podľa letu vtákov alebo podľa rozhodených kostí spoznať, kedy a kde sa objaví stádo bizónov. Vtáky, kosti a bizóny spolu predsa nijak zvlášť nesúvisia. Lenže podľa mágie všetko súvisí so všetkým. Šaman, ktorý má dostatočne uvoľnené vedomie a nebojí sa interpretovať svoju intuíciu (čo je väčšinou to, čo nás napadne ako prvé, ale bojíme sa to vysloviť, pretože nám to pripadá ako hlúposť), pozná veľa vecí dopredu, bez toho, aby používal logiku, prognostiku alebo aproximáciu. To je práve čaro oných štyroch percent (teraz nemám na mysli šamanovu orientáciu), ktorá rozhodne, či bude kmeň cez zimu hladovať alebo nie.