Iste všetci poznáte citát od Marka Twaina, ak hľadáš pomocnú ruku, nájdeš ju nakonci svojho ramena ...
Podľa tradícií našej kultúry sú anjeli a démoni našimi životnými sprievodcami, môžu nám pomáhať, ale môžu nám aj škodiť a robiť naschvály. Postava škodoradostného škriatka, ktorá sa nečakane objavuje v správach ako novinársky šotek je známy od čias starých Keltov. Dnes by sme ho nazvali entropiou, slabinou systému, informačným vírusom, chybičkou, čo sa vlúdi ... naštvať nás ale môže rovnako, ako nešťastná náhoda, vďaka ktorej už staroveký lovec napriek dlhoročným skúsenostiam netrafil svoj cieľ.
Vo východnej filozofii majú úlohu vyšších pomocných rúk avatary, čo sú božské bytosti, vtelené do pôvodne celkom normálnych ľudí a ako hlavný hnací sila, použiteľná pri získavaní prakticky čohokoľvek, sa odriekavajú mantry alebo modlitby. Magický svet, ktorý sa donekonečna rozkladá za hranicami sveta reálneho je obývaný nielen anjelmi a démonmi, ale sú v ňom celé mračná elementálov.
Elementálovia sú najnižšie bytosti, v podstate sú to symboly najjednoduchších hnutí ľudskej mysle. Spomeňme na renesančný medirytinu z roku 1514 od Albrechta Dürera - Melancholie. Je na nej smutne okrídlená žena, zatrpknutých Amorek, ktorý vyzerá, ako keby nikdy nič nedokázal, rebrík (možno symbol pokusu o vzostup alebo kariéru), presýpacie hodiny (stratený čas), váhy (obraz nekonečného zvažovaní) a akýsi mnohosten (Dürer sa zaujímal o matematiku a geometriu) ... a rad ďalších symbolov, ktoré sa dajú vykladať jeden po druhom, podľa toho, akú máte práve náladu a koľko máte času ... Melanchólia z hľadiska predstavy existencie elementálov by najpravdepodobnejšie vyzerala ako nevzhľadný chuchvalec temnej hmoty, ktorá by si viac než našu pozornosť zaslúžila vyhodenie do kontajnera na odpadky.
Elementárovia, čiže duchovia živlov sú prírodné duchovia, tvorené jediným živlom - poznali ich všetky kultúry, Egypťania im hovorili afrity, Peržania Devy, Indovia bhutas a dávaš. Sú to dnómové, duchovia zeme, bytosti, duchovia ohňa, sylfové, duchovia vzduchu a Undine alebo nymfy, duchovia vody. Patria medzi nich aj elfovia, sirény, pygmeovia, rusalky, vodníci a ďalšie rozprávková háveď.
Anjeli a démoni a každý z obyvateľov strálného sveta ovládal rôzne princípy života a ľudia, už od najstarších pohanov, najmä skúsení šamani s nimi vedeli komunikovať a spolupracovať tak, aby zaistili úspech pre svoje počínanie. Až s nástupom kresťanstva ľudia začali démonoch odmietať a zaradiť ich k bytostiam zla. Keď bolo kresťanstvo na vrchole, každý si pod slovom démon predstavil skôr diabla, než čokoľvek iné, ale slovo démon pochádza z gréčtiny a pôvodne znamenalo osud, čo bola spravidla nádielka od bohov, i keď, pravda, niekedy pritom bohovia prejavovali pomerne vyvinutý zmysel pre čierny humor.
Pre človeka, ktorý sa zaoberá mágiou, sa aj dnes môžu démoni stať výdatnými pomocníkmi. Ich grafické symboly ale nie sú jednoduché. Sú to skôr grafické podpisy a ich štúdium je z hľadiska symboliky veľmi náročné. Tejto problematike sa venoval František Bardon vo svojej Prax magickej evokácie. V jeho prehľade démonov na každú príležitosť sa dajú nájsť ich mená, grafické symboly a afinity k určitým astrologickým konšteláciám. Ak sa s takto chápanýmí démonmi naučíte správne pracovať alebo nosíte ich "rodné čísla" na digitálnom amuletu, môžu vám pomôcť tak pri ochrane majetku, pri cestovaní, pri štúdiu alebo aj na dovolenke, kde vám zaistí pekné počasie a šťastie pri rybolove alebo prinadväzovanie nových vzťahov.
reč symbolov 5 analógia a synchronicita