S neviditeľným svetom komunikovali ľudia v predchádzajúcich vekoch pomocou obradnej mágie, vyvolávaním duchov mŕtvych, napojením sa na duchov prírody. Využívali zvuk, zariekavali, bubnovali, pískali, tancovali... V minulom storočí klasickí prívrženci mágie používali pri obradoch hlavne vodu. Tu však treba podotknúť, že j krv obetovaných zvierat a ľudí je vlastne voda. Považovali ju za najspoľahlivejšie lákadlo pre duchov. Z literárnych postáv je známy Odysseus, ktorý dal vykopať priekopu a naplnil ju mliekom a krvou obetovaných zvierat, aby prilákal duchov. Chcel odpoveď, ako sa dostať z neznámych končín, kde blúdil.
Dnes je hlavnou metódou komunikácie s neviditeľným svetom meditácia, techniky využívajúce mimozmyslové vnímanie, telepatia, duchovné spojenia, rôzne formy zmenených stavov vedomia.
Na spojenie s neviditeľným svetom používali praktici minulého storočia aj výťažky rastlín na ovplyvňovanie síl mimo človeka. Teda výluhy, čaje, vodičky... Patrili sem rôzne čarovné nápoje na úspech, na lásku, neviditeľnosť, na potrestanie nepriateľa, nevšedné zážitky... Dnes sa ponúka skôr rozširovanie vedomia pomocou dýchacích a koncentračných techník ...
Nové otázky smerujú do vnútra človeka.
Ezoterické učenia dávno pochopili, že človek je zostavený z rovnakých stavebných prvkov ako ostatný vesmír. Je teda tak súčasťou celku, ako aj celok sám. Dnes si preto ľudia kladú otázky, ako z tohto uhla pohľadu chápať priestor a čas, ako chápať hmotu, energiu, spaľovanie svetla z atómov v tele a podobne. Veď tak ako v každej hmote tiež v našich bunkách, tvrdia nukleárni fyzici, strácajú atómy počas životných procesov svetlo. Preto ich musíme zásobovať stále novými látkami naplnenými slnečným svetlom.
Ak v neviditeľnom svete nachádzali mystici, jasnovidci, liečitelia vždy svetelné bytosti, predznamenávali vlastne rovnakú skúsenosť, o ktorej dnes hovorí veda. Preto sa už skúmanie neviditeľného sveta neorientuje tak na sily vonku, ako vo vnútri človeka. Tam sa hľadá odpoveď na mnoho otázky, ktoré ľudia pred stáročiami kládli silám mimo seba. Podľa niektorých ezoterických učení je človek mikrokozmos, preto v ňom treba hľadať odpovede na otázky, ako funguje svet, čo je čas, čo priestor, či je duša ucelená entita, sila alebo svetlo? A čo je priestor? Sme to my sami a celý vonkajší svet? Je to aj pozemská pláň, teda priestor, na ktorom sa práve nachádzame? Je to svet foriem, v ktorom sa prejavuje všetko, čo môžeme vnímať zmyslami a taký, na ktorý zmysly nestačia?
Svet foriem však nie je celý svet! Preto kladieme otázky, na ktoré nám môže odpovedať a doplniť ich len neviditeľný svet. Pod pojem neviditeľný svet však nepatrí skúmanie viditeľného, hoci miniatúrneho sveta, na ktorý potrebujeme mikroskopy, tomografy, fotoaparáty a rôzne iné pomôcky.
Starí majstri duchovných náuk, jasnovidci, šamani či u nás známejší mágovia, alchymisti a hermetici svet foriem rozdeľovali takto: Do viditeľného patrí zem, obloha, voda, stromy, skaly, zvieratá i ľudia. Do neviditeľného sveta zaradili alternatívne vesmíry, astrálne roviny, našu vlastnú myseľ, emócie, ich vzájomné pôsobenie. To všetko existuje súčasne. Koexistujú teda všetky svety – molekulárny svet nášho tela, aj telo ako celok, ba i svet emócií, citov, túžob, strachov, ktoré vlastne diktujú každé správanie človeka. Ak sa vyskytne núdzová situácia, niet času na zvažovanie všetkých informácií a zvíťazí to, z neviditeľného sveta, čo má v tom čase u človeka prevahu. Pôsobiť začne vrodený citový program a človek reaguje bojom, útekom, znehybnením a podobne. Mozog by našiel iné, možno dokonalejšie riešenie, ale potreboval by na to viac času. Ak si to potom rozoberie bádajúce vedomie, pochopí, že uzrelo temný priestor neznáma. Uverí, že v ňom spoznalo aj zákony, ktoré nemajú pôvod v hmote, ale v duši. Človek pochopí, že rolu „satana“ predstavuje ľahko dostupná osobná sila.
Nájdeme stratenú spiritualitu?
Staré učenia brali do úvahy všetky bytosti, nech sa už v rámci svojho sveta prejavili v akejkoľvek forme. Poznali myšlienkové formy, éterické, energetické či vibračné. Vedeli, kedy majú do činenia s duchmi, ktorí nikdy nebilo ľuďmi, prípadne kedy ide iba o projekciu vlastného Ja. Pod pojem zlo, satan, diabol... zahŕňali svet tieňov. Skrýva sa za ním všetko potlačené, nesplnené želania i schopnosť konať zlo. Jeho súčasťou je i žiarlivosť konať zlo. Jeho súčasťou je i žiarlivosť a závisť. Dávni hľadači pravdy svojimi skúsenosťami predišli vedu. Možno aj o niekoľko storočí...
Dnes je teda zrejmé, že poznávanie viditeľného sveta samo osebe nestačí. Civilizácia sa odľudšťuje, technológie sa obracajú proti ľuďom, ktorí ich vytvorili. Myseľ človeka sa vydeľuje z prírody, mystického sveta. A možno práve preto mnoho ľudí hľadá stratenú spiritualitu. Hľadá ju celkom prirodzene aj komunikáciou s neviditeľným svetom. Takého hľadanie si nezaslúži pohŕdavé ignorovanie, veď každé sebauvedomovanie alebo snaha o vyššie vedomie je vzburou proti stádovitosti a zaužívaným postupom. Veď práve ezoterici, ktorí hľadajú odpoveď na základnú otázku, ako funguje svet, sprostredkovávajú vedomosti, ktoré ďaleko predbehli modernú vedu. Prinajmenšom v prostriedkoch komunikácie so všetkými svetmi – viditeľným a neviditeľným. Ezoterika tiež skúma spojenie s vesmírom. Usiluje sa spoznať stvorenie, pochopiť zmysel života. Usiluje sa o rovnováhu medzi rôznymi zložkami osobnosti, života.
Ľudia alternatívneho myslenia sú inšpiráciou pre ďalšie pokolenia. Veď naša psychika je univerzálna. Preto sa to, čo nás ešte dnes rozdeľuje – naše náuky, viery a svetonázory, môže stať mostom k ľudskej vzájomnosti. Ak, pravda, pochopíme, že aj neviditeľný svet je našim a plnoprávnym svetom. Ak uznáme koexistenciu všetkých svetov. Ak pochopíme, že medzi svetmi niet prísnych hraníc a viditeľný i neviditeľný svet sa stále vyvíjajú a vzájomne ovplyvňujú.
- Olianna -