Kto túži po priateľstve, ten sa predovšetkým sám musí stať dobrým priateľom v najvyššom zmysle pojmu priateľstva. Čo ľudia vo všeobecnosti nazývajú priateľstvom, to zvyčajne nie je nič iné ako prechodné spoluvinníctvo. Skoro v každom prípade skrýva nerovnovážne záujmové spojenie aj vtedy, keď nejde o hmotné záujmy.
Ak preskúmame celú škálu tzv. priateľstiev, sotva nájdeme jedno, ktorému by spojivo nedodávala nejaká akútna vnútorná alebo vonkajšia aktualita. Ak sa to stratí, aj priateľstvo sa rozpadne, rozplynie sa v čase bez možnosti stabilizovania.
Kamarátstva z detstva, spoločníci nášho búrlivého, mladého ducha, druhovia nášho citového života, oplodňovatelia našich myšlienok hľadajúcich cestu, rad radom sa ponorili do minulosti, náš vzťah k nim sa často nepochopiteľne otrávil, prípadne sa stal nepohodlným ako vyrastené šaty. Slovami z dávnych čias oslovujeme tieto prízraky, ale aj spoločné slová sa zdajú vyschnutými, zvädnutými listami zo stromov.
Veľké, trvalé priateľstvá sú práve také zriedkavé ako celoživotné lásky. V týchto zriedkavých, veľkých priateľstvách obidve strany dávajú aj dostávajú, na rozdiel od „priateľstiev“, v ktorých dotyční ľudia hľadajú oporu, zázemie, ospravedlnenie v tom druhom.... Pekná žena si napríklad vyberie škaredú, múdru priateľku kvôli efektívnejšiemu pozadiu a doplneniu svojej úbohej psychiky. Prefíkaný, slabý, vypočítavý muž sa pripojí k fyzicky silnému, dôverčivému, ovplyvniteľnému priateľovi, aby ho mohol použiť ako prostriedok. Vášne, výstrednosti si želajú partnerov, ktorí by svedčili v ich prospech pred vnútorným sudcom. Dieťa sa hrá a vyvádza, dospievajúce dievča sa chichoce, dospievajúci chlapec sa vystatuje a robí prasačinky spolu so svojimi kamarátmi. Ale to nie sú priateľstvá, lebo v okamihu svojho zrodu sú naplnené deštruktívnymi prvkami, a keď splnia svoju úlohu, odumierajú, vymenia sa ako bunky nášho organizmu.
Pravé priateľstvo je postavené na báze ideí
Priateľ v najhlbšom zmysle znamená toľko, že nie je súperom. Niekto, kto sa mimo víru tohto bojovného sveta, nad bitkami hviezdnych vojen zmieril s nami. Nie je iba spojencom z milosti niekoľkých šťastných aspektov, lebo zo spojenca v niektorom inom bode vývoja tých dvoch sa môže znova stať nepriateľ. Podstatou a predpokladom priateľstva je teda to, aby nebolo postavené na momentálnych aktuálnych záujmoch tela alebo prechodných nedostatkoch citového života, ale na báze ideí. Jedine spoločný duchovný záujem ukazuje oveľa ďalej, ako sú pozemské záujmy, ukazuje smerom k nekonečným perspektívam. Priateľstvo takého druhu drží pri živote elixír. Nestarne. Nevädne. Spĺňa najmystickejšiu, ale aj najsilnejšiu požiadavku človeka, rozpúšťa v ňom smrteľnú chorobu samoty. Takéto spojenie a rozdelenie neskrýva rytmus kŕčovitého spojenia a rozpadu, ale mier vzájomného zmierenia bez vášní.
Priateľ je ten, komu sa ukážeme, koho účastný záujem nám dopomôže k tomu, aby sme vyjadrili svoje najnevysloviteľnejšie veci, a tak sa oslobodili od slov, ktoré sú ťažké ako kamene. Priateľom je ten, pomocou ktorého sa oslobodíme od myšlienok, čo nás sužujú.
Bez tohto vysokého článku priateľstva však ani najnesmrteľnejšia láska nebude trvalá, lebo iba spoločné záujmy, od fyzických cieľov oveľa vyššie ideály znamenajú magické spojivo rozličných ľudských vzťahov. No cenné priateľstvá, takisto ako láska, manželstvo, vzťahy k príbuzným, obchodným partnerom, kolegom, nadriadeným a podriadeným majú svoje podmienky a vnútorné zákonitosti, ktoré sa neodporúča nevšímať si. Vychádzam z toho, že kto túži po priateľstve, ten sa najprv sám musí stať dobrým priateľom. V smere svojho želania, svojho úsilia on sám musí vysielať signály, ktoré privolajú partnera s príbuznou frekvenciou. Ak vznikne vzťah, jeho konzervovanie si vyžaduje veľkú obetavosť, takt a umiernenosť. Práve preto je dôležité si uvedomiť niektoré chyby, ktoré ani v priateľstve ani v láske, ani v manželstve nesmieme urobiť, ak chceme, aby náš vzťah s tým druhým bol vyrovnaný a neprestal byť rovnako inšpiratívny pre obidvoch partnerov dovtedy, kým žijú.
1. Nikdy nepodľahnite pokušeniu vyplniť spoločne strávený čas iba vlastnými záležitosťami, ani vtedy, keď nás jemná pozornosť a nesebecký záujem nášho partnera k tomu nabádajú! Ak toho druhého neustále nechávame neuspokojeného, lebo sa nemôže prejaviť, aj v najtrpezlivejšej osobnosti zovrú sily a zmenia sa na tupé sťažovanie a nakoniec na vzburu.
Z takýchto jednostranných vzťahov pramenia podráždené výbuchy, ktoré zničia pevnú konštrukciu vzťahu.
2. Vzniknutý vzťah nepokladajme za výmenný obchod, v ktorom my síce prinášame obete, poskytujeme pozornosť, nežnosť, ale vyžadujeme za to protihodnotu podľa najvyššieho kurzu. Ak náš partner nie je schopný vyhovieť nášmu želaniu spôsobom a mierou, ako vyžadujeme, nečastujeme ho trpkými výčitkami, urazeným, ľadovým mlčaním alebo zraňujúcim posmechom, lebo tým vstrekujeme sepsu do živého organizmu nášho priateľstva.
3. Zapamätajme si, že každá požadovačnosť rodí odpor. Každé vlastnenie, či vyvlastnenie je určitá forma diktatúry, ktorá končí revolúciou. Najistejší spôsob, ako niekoho stratiť, je chcieť ho silou mocou zabezpečiť. Ale aj bez povrázku, výhražného zákazu a v prípade ľúbostného vzťahu aj bez symbolického pásu cudnosti si pevne pripútame partnera vtedy, ak sa slúžiac jeho záujmom a záľubám, rozptýliac jeho mystickú samotu a rozdeliac sa s ním o jeho ideály, staneme sa pre neho nepostrádateľnými. V takomto prípade, aj keby sme ho posielali, nevedel by odísť, lebo sme sa preňho stali životnou potrebou. A to v najdôležitejšej relácii jeho bytosti, v ktorej by inak ostal neuspokojený aj uprostred najpočetnejšej spoločnosti, najoslnivejších úspechov, najintenzívnejších sexuálnych a záujmových vzťahov.
4. Temperujme naše fyzické spolužitie! Príliš časté a príliš dlhé stretnutia dogmatizujú, nezdravo dusia a nakoniec zničia priateľstvo. Každá krajnosť sa zmení na svoj opak. Z toho, čo sa stalo pevnou väzbou, zaviazanosťou, psychika reflexne hľadá únik.
5. Nezneužívajme svoje právo dané priateľstvom na tzv. „úprimnú kritiku“! Ohrozujeme takto nielen sebavedomie našich priateľov, ale aj samo priateľstvo. Kritizovať, usmerňovať, upozorňovať je iba vtedy správne a konštruktívne, keď zároveň nešetríme posmeľovaním, ba ani zaslúženou pochvalou. Aj najväčší a najcennejší briliant sa napriek svojej obdivuhodnej hustote rozpadne, zničí, ak naň na nesprávnom mieste a nesprávnymi spôsobom udrie majstrovo kladivo.
6. Pokiaľ ide o správanie nášho priateľa, nestavajme také morálne pravidlá, ktoré pre svoj charakter nevie splniť. Aj keď pokladáme naše chápanie za veľmi blahodarné, nedávajme mu pocítiť, že prepadol pred nami a pred sebou. Možno práve týmto rozsudkom ho sotíme do priepasti, zatiaľ čo on, bojujúc vo svojej slabosti, hľadá oporu. Neúnavne hľadajme ospravedlnenie, útechu na jeho poklesky v pozitívnych stránkach jeho bytosti. Ak mu poskytneme útechu a nádej, z každej krízy nájde východisko. Tieto krízové momenty sú veľkými skúškami, v ktorých sa priateľstvo zocelí alebo zhorí.
7. Naše priateľstvo nemá byť sprisahanie proti celému svetu! Takýto začarovaný kruh, ktorý je naplnený pohŕdaním smerom von, posmechom, čiernymi silami namyslenej izolácie, čoskoro rozbijú privolaní démoni.
8. Obsah priateľstva určuje jeho trvanie. Preto pozor na témy a inšpirácie, ktoré vypĺňajú čas trávený s našimi priateľmi. Čím viac času venujeme omieľaniu vtipov, každodenných udalostí, aktualít, denných potrieb, prípadne klebiet, tým viac síl a spojiva odoberieme zo záhadného tkaniva, ktoré pozdvihuje naše priateľstvo nad pominuteľnosť. Čím viac pozornosti venujeme prediskutovávaniu večne hodnotných tém, problémov vyššieho stupňa, čím viac astromentálnych zážitkov zlučuje naše psychické a duchovné sily, tým vzácnejším a hlbším sa stane naše priateľstvo.
- Olianna -