Mágia je abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku poznať a ovládať svet okolo nás, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov. K magický rituálom patrí aj veštenie pomocou kariet, kyvadla, či iných magických pomôcok.
V staroveku boli veštiarne veľmi dôležitou súčasťou každého spoločenského zariadenia. Pridávali na váženosti a dôležitosti každej krajine a v neposlednom rade spôsobovali ekonomickú prosperitu danej oblasti. Za veštbami boli ľudia ochotní absolvovať aj veľké vzdialenosti, pričom museli prejsť nesmierne dlhú trasu trvajúcu niekedy až niekoľko týždňov, len aby sa ubezpečili v tom, či ich počínanie je správne, či bohovia odsúhlasujú ich zámery. Žiadny panovník v staroveku sa neodvážil urobiť vážny krok alebo rozhodnutie bez toho, aby sa neporadil s veštkyňou. Prichádzali za ňou panovníci významných krajín ale aj bežní ľudia, ktorých zaujímala ich budúcnosť. Takže sa pred veštiarňami vytvárali neustále kolóny ľudí, ktorí trpezlivo čakali na vytúženú odpoveď cteného orákula. Orákulum v mnohých prípadoch predstavovala veštica, no pôvodne ju tvorila prahmota, v ktorej boli zaznamenané informácie o minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Samozrejme, nie každý vedel zaobchádzať s takouto neobyčajnou hmotou, preto sa na túto úlohu hodili ženy, ktoré vedeli nadviazať komunikáciu s touto neobyčajnou energiou.
V mnohých prípadoch sa orákulum prejavovalo aj v šume duba, vo zvukoch posvätných jaskýň, v lete vtáctva, v usporiadaní zvieracích vnútorností, či v prejavoch prírodných úkazov. Tejto práci sa oddane venovali mnísi, ktorí sa starali o celkový chod veštiarní a veštice, tzv. Pýtie, ktoré spolu s kňazmi boli viazaní mlčanlivosťou. Samozrejme, neveštilo sa hocikedy, mnohé veštiarne boli v prevádzke iba niekoľko dní v mesiaci. Vhodné obdobie na veštbu vyberali práve oni a za ten čas sa zhromažďovali davy zvedavcov, ktorí netrpezlivo čakali na otvorenie brán veštiarní. Pre danú oblasť to znamenalo neobyčajne veľký turistický ruch. Každý bol spokojný. Miestne obyvateľstvo, aj pýtajúci sa, každý si prišiel na svoje. Takže veštiarne boli hybnou silou vtedajšej doby a boli neoddeliteľnou súčasťou každej prosperujúcej krajiny. Prilákali cudzincov a prispeli k tomu, aby sa kultúry rôznych krajín premiešali, lepšie spoznávali a navzájom zamestnávali ľudí. Obchodníkom priniesli prosperitu a vlastnej krajine obrovský rozmach. Veštiarne boli veľmi dobre organizované a spravované. V každom prípade však museli vykazovať isté pozitívne výsledky veštieb, ináč by sa ich chýr tak ďaleko nedoniesol. Vďaka svojmu dobrému menu sa vedeli tak dlho udržať a vďaka kvalitným veštbám sa k nim ľudia vracali. Boli to veľmi uznávané, posvätné chrámy, ktorých tajomstvá sa v tých časoch nesmeli vyzradiť.