Ešte nedávno, v odľahlom kúte Moravského Slovácka, zvanom Kopanice žili ženy, ktoré disponovali vedomosťami dávnych čarodejníc. Dokázali človeka zbaviť všetkých chorôb, starostí, dopomôcť k láske aj majetku, a tiež predpovedať, čo koho čaká. Pre tieto schopnosti ich vyhľadávali ľudia z Moravy, Čiech, Slovenska, Poľska a ďalších štátov. No Žítkovské bohyne pred pár rokmi navždy odišli z tohto sveta, keď zomrela posledná z nich. Spolu s nimi sa asi definitívne prepadlo aj tajomstvo ich mágie. No atmosféra Žítkova je stále magická a spomienky zostávajú v podobe obrazov a fotografií, ktoré si miestni ľudia strážia a opatrujú.
Žítková je miesto, kde sa čas zastavil
Kraj to vždy býval chudobný, neúrodný a drsný. Všade, kam len oko dovidelo, boli samé lesy, rozľahlé pastviny a nehostinné hrebene hôr. A sem tam sa v krajine vynoril osamelý, jednoduchý domček. Tieto samoty boli roztrúsené po stráňach celých Kopaníc.
Ľudia tu žili pomerne zaostalým spôsobom života. A boli rovnako drsní ako táto krajina. Pôda bola neúrodná, udržali sa v nej iba tie najodolnejšie plodiny, ako žito a zemiaky. Úroda bola skromná, práce veľa a peňazí málo. Na druhej strane, miestni ľudia tu žili v úplnom súlade s prírodou a vedeli využívať všetky zdroje tak, aby prežili.
Moravské Kopanice predstavovali oblasť, ktorá bola vždy izolovaná od okolitého sveta a akoby zabudnutá. A práve preto si toto miesto udržalo svoj ráz až do dnešnej doby. Čas akoby sa tu zastavil, plynul pomalšie, alebo skôr akoby sa vrátil o sto rokov dozadu za okolitým svetom.
Žítkovské bohyne boli veštice a liečiteľky, ktoré nahradzovali lekárov
Osada Žítková vždy bola sídlom silnej ľudovej mágie. Mnohé ženy, ktoré tu žili boli obdarované výnimočnými schopnosťami. Hovorilo sa im bohyne, lebo dokázali liečiť, pomáhať od najrôznejších problémov a dokonca pozerať do budúcnosti. Využívali k tomu hlavne silu liečivých rastlín, ktoré často zbierali za svitu mesiaca, aby podporili ich účinok.
I keď tamojší ľudia silno verili v Boha, pomoc v neľahkých životných situáciách všedných dní hľadal i u bohýň. Tie im pomocou liečiteľstva a ďalších svojich schopností vedeli pomôcť.
História bohýň nesiaha až tak ďaleko ...
Ako ďaleko siaha história bohýň v osade Žítková sa nedá s určitosťou povedať. Táto oblasť však bola osídlená pomerne nedávno, niekedy na začiatku 18. Storočia. Ale ľudové liečiteľstvo malo v okolí podstatne dlhšiu tradíciu. Keďže lekár bol ďaleko a chodobní dedinčania si jeho starostlivosť nemohli dovoliť, spoliehali sa práve na miestne liečiteľky a žítkovské bohyne. Po kopcoch roztrúsenej samoty ich bývalo niekoľko....
Posledná žítkovská bohyňa zomrela vo veku nedožitých 96 rokov v roku 2001. Tajomná starena sa volala Irma Gabrhelová a žila osamelo v malom domčeku na kopci. V jednej izbe mala kaplnku s asi metrovou sochou Panny Márie, kde sa modlila. Všetci ju prezývali Chupatá, tak ako jej matku. Žila na samote a keď prišli zákazníci, venovala sa magickým praktikám.
Irma bola tvrdá žena. O svojho mladšieho syna sa veľmi nestarala, vychovala ho jej staršia dcéra, chlapcova sestra. Keď jej zomrel manžel, nevyronila ani slzu. Nezmietali ňou žiadne emócie, dôležitá bola pre ňu práca a modlitby. A samozrejme, privyrobiť si nejakú korunku mágiou. Nerobila to však len pre peniaze, ako mnohé moderné bosorky. Kto koľko zaplatí, nechala na klientovi. Išlo jej skôr o symboliku, teda že nerobí len tak nadarmo. Zákazníci platili aj naturáliami, keďže nie každý mal peniaze navyše. A práve tento prístup k záujemcom o magické služby je charakteristickým znakom pravej liečiteľky. Pani Irma sa venovala magickým praktikám dlhé desaťročia, a predsa nebola bohatá. Žila skutočne v skromných podmienkach.
Poznala bylinky i zaklínadlá. Tento dar zdedila od svojej mamy Anny Pokornej a tá zase od svojej. Všetky boli vychýrenými bohyňami. Dokonca aj Irmina dcéra Štefánia Michalčíková, ktorá bývala na slovenskej strane hraníc v osade Liešna, dlhé roky ponúkala svoje veštecké a liečiteľské služby.
Z pokolenia na pokolenie si tajomné ženy z jej rodu odovzdávali špeciálnu modlitbu - akúsi magickú formulku - a tú držali v prísnej tajnosti. Dnes je, zdá sa, všetkému koniec. Nikto netuší, či nejaká z rodu žítkovských bohýň ďalej udržiava čarodejnícku tradíciu.
Sprac: - Olianna -