Nástupom 3. tisícročia nastal v našich podmienkach rozmach regresnej hypnózy. Mnohí sa túžia dozvedieť, kým a čím boli v predošlom živote, prípadne životoch. Objavili sa mnohí pseudojasnovidci, ale aj viac či menej kvalifikovaní hypnotizéri, uvádzajúci svojich klientov do hypnózy, v ktorej títo rozprávajú... Spomínajú mená známych faraónov, kráľov, vojvodcov, panovníkov, či panovníčky... Akoby obyčajný človek pospolitosti ani neexistoval.
Čím viac o tejto problematike vieme, tým viac sa vynárajú otázniky, na ktoré zatiaľ nepoznáme presnú odpoveď. Väčšina ľudí necíti poznať svoje predošlé životy, odmieta kompletne celú problematiku ako hlúposť, no iní zase pociťujú silnú túžbu dozvedieť sa... Problematika regresnej hypnózy má však tak ako všetko – svoju pozitívnu aj negatívnu stránku.
Odkiaľ berieme informácie?
Informácie, ktoré sú uložené v našom vedomí a podvedomí, prípadne s ktorými narábame, môžeme rozdeliť do viacerých skupín:
-
Informácie získane empíriou počas života,
-
Informácie získané štúdiom a prostredníctvom informačných prostriedkov,
-
Informácie zdedené z individuálneho a kolektívneho vedomia predkov,
-
Informácie získavané v zmenenom stave vedomia.
K informáciám získaných v zmenenom stave vedomia patria informácie už prepracovanými technikami mimozmaslového vnímania, od najľahších foriem stavov vedomia medzi bdením a spánkom / tzv. hladina Alfa / cez meditačné techniky, hypnotické stavy až po hypnoterapiu a spánok. Ezoterici,mystici a staré učenia používajú termín „ákaša“ pre pomenovanie informačnej sféry v priestore okolo nás. Novšie sa hovorí o vesmírnej databanke informácií a podobne.
Takmer všetci veľkí vynálezcovia riešili technické problémy vynálezov v zmenenom stave vedomia.
Ale vráťme sa k regresnej hypnóze! Aké a odkiaľ čerpané informácie sa vybavujú osobe uvedenej do hypnotického stavu? Mnísi v tibetských kláštoroch majú prepracovaný postup pri overovaní reinkarnácie dalajlámu... V našich podmienkach sa záujemca uspokojí s výpoveďou jasnovidca, prípadne so svojou vlastnou výpoveďou v zmenenom stave vedomia. Otázkou zostáva, či je získaná informácia pravdivá !!! Neexistujú žiadne dostupné metódy, ktorými by sa záujemca o svoje predošlé životy dozvedel, čo je pravda. Ak by sa našli minimálne dvaja jasnovidci, ktorí by nezávisle od seba povedali o jednom alebo viacerých predošlých životoch záujemcu to isté, mohlo by to mať vieryhodnejšiu výpovednú hodnotu.
V zmenenom stave vedomia sa vybavujú niekedy živé, inokedy symbolické obrazy. No či sú to skutočne zážitky z predošlého života záujemcu, sa s určitosťou nedozvieme. V každom prípade však zanechávajú trvalé následky vo vedomí a v podvedomí objektu hypnózy!
Zodpovednosť za „TU a TERAZ“
Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť a majú zážitky z pobytu mimo tela, tvrdia, že ich tieto zážitky zmenili. Zmenili sa ich názory na život a na smrť. Podobné zmeny vo vedomí a v podvedomí zanechávajú aj zážitky z regresnej hypnózy.
Ak sa už niekto podujal pracovať s regresnou hypnózou, či už s najľahšími formami zmeneného stavu vedomia, ako hry s predstavivosťou v hladine Alfa, alebo v hlbších stavoch hypnózy, berie na seba veľkú zodpovednosť. Táto práca si vyžaduje schopného psychológa, kvôli východiskám a posthypnotickým sugesciám pre ďalšiu životnú orientáciu média. Tiež je potrebné pripomenúť, že na prácu s verejnosťou pomocou hypnózy je potrebná osobitná licencia. Schopný hypnotizér, psychiater, či psychológ môže klienta pozitívne stimulovať v životnej orientácii, viesť ho k pozitívnym cieľom, k mobilizovaniu svojich schopností v prospech seba, svojich blízkych a celému okoliu. Žiaľ, vyskytujú sa aj opačné skúsenosti. Klient si po absolvovaní regresnej hypnózy vytvorí nesprávne závery, stane s apatickým, pasívnym, stratí záujem o aktívny spoločenský život. Ak niekto získa presvedčenie, že bol kedysi faraónom, či kráľom, môže sa stať buď povýšenecky a bude sa od „plebsu“ oddeľovať, dištancovať, stane sa uzavretým samotárom. Bolo by pritom zaujímavé zistiť, koľko je v súčasnosti žijúcich tutanchamónov, Ľudovítov IV, Napoleónov... No, čím viac vieme, tým horšie sa zaujíma stanovisko. Orientálne učenia pripúšťajú aj možnosť viacerých reinkarnácii jednej entity súčasne. A to, čo veda nepozná, na čo nemá vedecké dôkazy a čo nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, k tomu nemôže zaujať stanovisko. A hlavne nemôže tvrdiť, že to neexistuje.
Pravdou asi zostáva, že nám nie je prirodzene dané poznať svoje predošlé životy, ani našu budúcnosť. Ak by sme napríklad poznali svoju budúcnosť, ak by sme presne vedeli, čo sa stane, nesplnili by sme svoje úlohy v tomto živote. Konali by sme v rozpore s úlohami, ktoré nás čakajú na našej Ceste. To, čo nás na tejto našej Ceste postretne, niekto nazýva osud, iný karma, či Božia vôľa. No je to naša Cesta!
Orientálne učenia hovoria, že cieľ nie je taký dôležitý ako cesta. Cieľ býva nakoniec vždy rovnaký. Dôležité je poznanie, ktoré získavame na našej ceste. Preto je najdôležitejšie sústrediť sa na veľké TERAZ, teda žiť svoj život...
- Olianna -