V poslednej dobe často počúvame, že ľudia nie sú spokojní s láskou, partnermi, kolegami, s priateľmi a podobne. Lenže staré známe príslovie hovorí: „Naša nespokojnosť s inými, pramení najmä s našou nespokojnosťou so sebou samým.“
A potom nám takýto ľudia len nastavujú naše vlastné zrkadlo, aby sme nazreli hlbšie do nášho vnútra a zamysleli sa nad tým, čomu my nechceme venovať pozornosť, čo potláčame, ba dokonca odmietame, alebo nechceme sami prijať. Bude sa nám to vracať dookola, kým veci nepochopíme a svoj postoj nezmeníme. A tak napríklad citovo chladní ľudia nás učia bezpodmienečnej láske, pomalí a nešikovní ľudia nás učia väčšej trpezlivosti a ochote pomáhať, falošní ľudia ešte väčšej poctivosti ale aj obozretnosti, neustále sa hnevajúci a výbušní nás učia zachovať si pri nich pokoj, urážliví vlastnej sebaúcte a využívajúci nás učia povedať nie ale tiež určiť si vlastné hranice sebarozdávania a podobne. Vždy si pri takýchto vzťahoch dajme otázku: Čomu sa môžeme pri tomto človeku naučiť? Čo sme ešte nepochopili alebo nespracovali sami v sebe? Keď to odhalíme a zaujmeme k veciam nový postoj, takýto „učiteľ“ nám už nebude potrebný. Veru, začať musíme práve od seba a to je snáď to najťažšie. Jednoduchý kozmický zákon hovorí:“ Čomu venujeme svoju pozornosť, to posilňujeme, to tvoríme a to priťahujeme.“
Asi najťažšie je to pri partnerských vzťahoch, preto je tu niekoľko jednoduchých rád, aby sa naše vzťahy stali lepšími, krajšími, kvalitnejšími a radostnejšími. Veľmi dôležitá vec je nežiť v ilúziách, ktoré sme si o našom partnerovi vysnívali. Mali by sme svojho partnera prijať takého, aký je, pretože on iný nebude. Všetko sa dá napraviť, ale musíme začať meniť seba a nie partnera. Na začiatok je dôležité vnútorne sa upokojiť a v žiadnom prípade by sme nášho partnera nemali viniť za náš fyzický a psychický stav, pretože náš pocit šťastia, či radosti by nemal závisieť od vonkajších okolností. Byť v stave šťastia by mal byť náš osobný a bytostný stav, ktorý môžeme len my sami ovplyvňovať a nikomu nesmieme dať tú moc, lebo by sme skončili neslobodný v jeho područí a to by sme asi nechceli. Naučme sa preto spoliehať radšej sami na seba a nebudeme sklamaný. Dajme svojmu partnerovi dostatočné množstvo slobody a voľnosti. Ďalej je nutné pochopiť mužsko-ženské rozdiely v chápaní a cítení tejto rozdielnej reality. Nesnažme sa preto partnera prerábať presne podľa našich predstáv a videní. My môžeme zmeniť naše vyžarovanie a tak v pozitívnom zmysle ovplyvniť aj toho druhého, pretože jeho podvedomie to prirodzene vycíti.
A na záver to najdôležitejšie: Naučme sa mať radi samých seba, dokážme dať lásku aj sami sebe, pretože iba toľko lásky nám dokážu dať druhí, koľko jej máme my v sebe. Naučme sa milovať aj iných ľudí bezpodmienečnou láskou bez požiadaviek a očakávaní, brať ich takých, akí skutočne sú, lebo každý je výnimočný taký, aký je bez toho, aby sme ho museli meniť - to je pravá láska. Láska nie je obchod niečo za niečo, alebo keď ja ti dám toto, tak ty mne toto... Preto buďme trpezliví a láske sa všetko podá.
- Olianna -